Budúcnosť Cirkvi

PRE MLADÝCH (Milan Kmec) Hovorí sa, že mladí sú budúcnosťou Cirkvi. Dnes tento výrok otočme a namiesto budúcnosti sa pozrime do minulosti. Na ostatných dvadsať rokov. A pozornosť sústreďme na to, čo za tých dvadsať rokov priniesla do života mladých Košická eparchia. Aby bol pohľad čo najautentickejší, obzrime sa späť aspoň s niekoľkými, ktorí za tých dvadsať rokov našu mládež sprevádzali.
Musíme začať od Adama
Týmito slovami svoje spomínanie uviedol otec Milan Mojžiš, ktorý stál pri začiatkoch pastorácie mladých. O tom čase hovorí takto:
„V roku 1992, niekedy na jar, sa pri speve a športe v Košiciach stretla naša gréckokatolícka mládež. Tu sme spolu s vtedajším pomocným biskupom Milanom Chauturom, dnes už s nebohým otcom Emilom Zorvanom, Štefanom Keruľom-Kmecom, Michalom Hospodárom a ďalšími kňazmi rozmýšľali, čo ponúknuť mládeži cez leto. Vymysleli sme stretnutie gréckokatolíckej mládeže.
Vtedy mi ako predsedovi pastoračnej komisie Prešovského biskupstva pripadla jeho príprava. Začali sme zháňať miesto. Dostali sme návrh na ubytovňu pri obci Opátka, kde sa napokon 18. – 20. augusta 1992 aj prvé stretnutie uskutočnilo. V priebehu asi jedného mesiaca sme dokázali všetko pripraviť a podujatie sa stretlo s veľkým ohlasom. Zišlo sa tam asi 350 účastníkov. Veľký dôraz sme kládli na to, aby samí mladí mohli rozprávať o svojom živote či dávať otázky. Preto sa každý večer konali tzv. ozveny. Patrili medzi najkrajšie chvíle stretnutí mládeže. Do stretnutia sa zapojili kňazi, rehoľné sestry, bohoslovci aj laici. Navštívil nás aj otec biskup Ján Hirka, ktorý nás podporil v rozhodnutí organizovať tieto stretnutia pravidelne.
Pre druhý ročník stretnutia sme pre nepostačujúce kapacity začali hľadať nové miesto. Našli sme ho v Juskovej Voli, kde bola vtedy škola v prírode. Tu sa 26. – 30. júla 1993 zišlo okolo 700 mladých. Spomínam si, že počas tohto stretnutia boli na tamojšom ihrisku postavené veľké vojenské stany. V jeden deň nečakane prišla veľká búrka a všetky veci v stanoch namokli. Boli to ťažké chvíle, lebo mnohí si nemali čo obliecť. Bola tam však prítomná vzájomná láska a obetavosť. Tí, ktorí mali niečo suché, ponúkli to tým, ktorí to potrebovali. Bolo to nádherné kresťanské gesto.
Tretie a štvrté stretnutie sa uskutočnili znova v Juskovej Voli, ale už v dvoch turnusoch, rozdelili sme to na mladších a starších.
Ministerstvo školstva, ktorému v tom období patrila Škola v prírode v Juskovej Voli, malo výhrady voči stretnutiam gréckokatolíckej mládeže, čo nás nútilo hľadať nové miesto. S otcom Štefanom Keruľom-Kmecom, ktorý bol veľmi dobrý spolupracovník, sme ponavštevovali rôzne školy v prírode, bývalé pionierske tábory. Napokon sme svoje miesto našli v rekreačnom zariadení Bystrá pri Humennom. A tak sa v auguste 1996 uskutočnilo už piate stretnutie gréckokatolíckej mládeže. V roku 1997 bol zriadený Košický apoštolský exarchát a ja som bol preložený do Rakovca nad Ondavou. Odtiaľ som organizoval už šieste stretnutie gréckokatolíckej mládeže.
Po každom stretnutí som sa cítil fyzicky vyčerpaný, ale v srdci som mal veľkú radosť. A keďže vo farnosti bolo treba stavať nový chrám a, chvála Bohu, mladých kňazov pribúdalo, rozhodol som sa odovzdať organizovanie stretnutí otcovi Štefanovi Keruľovi-Kmecovi a ďalším mladým kňazom.
Veľmi rád si spomínam na toto obdobie svojho kňazského života. Ďakujem všetkým, ktorí mi boli v tých rokoch na pomoci. Nech Pán Ježiš, pre ktorého sme to robili, všetkých bohato požehnáva a nech spomienka na stretnutie pomôže každému účastníkovi premáhať zlo a šíriť dobro.“

Na počiatku bolo slovo
Po otcovi Milanovi sa ujal kormidla sprevádzania mladých otec Štefan Keruľ-Kmec. O tom, že práca s mladými naberala na obrátkach, svedčí aj fakt, že čoraz viac sa do činnosti s mládežou zapájali horliví laici. Medzi najznámejšie tváre z laických radov patrí Dominika Bašárová. Tá v rokoch 2001 – 2008 stála po boku otca Štefana a tento tandem priniesol nový vietor. Dominika na to spomína takto:
„Na počiatku mojej služby pre mladých bolo slovo – pozvanie otca Štefana Keruľa-Kmeca, aby som zreorganizovala stretnutia mladých – vtedajšie Bystré. Z dnešného pohľadu obdivujem jeho rozhodnutie zveriť takú veľkú úlohu Dominike zo Sečoviec. Verím, že to bolo vedenie Svätého Ducha, ktorý mocne pôsobil a napokon aj spôsobil obrovské veci, nad ktorými sme len žasli.
Prvotnou túžbou, od ktorej sa všetko odvíjalo, bolo odovzdať mladým skúsenosť so živým Bohom. Tomu bolo všetko podriadené. V roku 2002 sa konal nultý ročník tzv. anima škôl, ktoré sa postupne stali nevyhnutnou samozrejmosťou. Spočiatku to boli neformálne víkendové stretnutia pri Božom slove a eucharistii. Neskôr prešli transformáciou podľa odporúčaných celoslovenských akreditačných pravidiel. V Klokočove sa zaviedla tradícia pred zrakmi rodiny veriacich predstavovať „čerstvých“ absolventov anima škôl. K anima školám sa pridali kvetné víkendy. Postupne sa vybudovala vnútorná štruktúra pracovníkov s mládežou, tzv. sekcia pre mládež, ktorú tvorili zástupcovia za jednotlivé protopresbyteráty – kňaz a laik.
V roku 2001, keď som vstupovala do tejto služby, pápež Ján Pavol II. v posolstve mladým pri príležitosti 16. svetového dňa mládeže okrem iného odkázal: ,Ak sa v živote nasledovanie Pána stáva najvyššou hodnotou, potom všetky ostatné hodnoty dostanú vzhľadom naň svoje správne miesto a význam.‘ Vtedy som ešte netušila, aké prorocké sa stanú jeho slová pre nasmerovanie práce s mládežou v Košickej eparchii. Dôkazom toho, že sme túžili ostatných i seba samých primäť k nasledovaniu Pána, je ovocie v podobe mnohých duchovných povolaní i životných metanoí.
V roku 2008, keď som odchádzala z tejto služby, ma Pán Boh nádherne obdaroval. Mala som milosť zúčastniť sa na Svetových dňoch mládeže so Svätým Otcom v Austrálii. Tie sa niesli v duchu: ,Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami‘ (Sk 1, 8) Som Pánu Bohu vďačná za to, že som mohla byť očitým svedkom mnohých jeho zázračných pôsobení a jeho veľkej moci.“

Nehovor mladučký som
V službe zástupcu laikov vystriedala v roku 2009 Dominiku ďalšia horlivá dievčina, Štefánia Čepová. Nastúpila v čase, keď sa zdalo, že všetko je už zabehnuté a v týchto šľapajach stačí pokračovať. Či to bolo skutočne tak, rozpovie Števka:
„V roku 2009 ma predseda Rady pre mládež otec Martin Mati oslovil, či spolu s otcom Martinom Mikulom nebudeme pokračovať vo vedení animátorskej školy. Vtedy som naplno začala prežívať slová z animátorského certifikátu: ,Nehovor: Mladučký som, lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem‘ (Jer 1, 7). S veľkou bázňou a modlitbou som vtedy nastúpila do tohto vlaku a cestujem ním doteraz. Obdobie od roku 2009 v Rade pre mládež vnímam ako obdobie hľadania a obdobie zmien. Dovtedy zabehnuté veci sa vplyvom mnohých faktorov začali meniť. V roku 2010 sa poslednýkrát konalo stretnutie mládeže v Bystrej. Začali sme hľadať nové priestory a nový názov, ktorý sa mladým rovnako dostane pod kožu. Tak sa stretnutia mládeže presťahovali na päť rokov na Zemplínsku šíravu a dostali názov Camp eparchie. Druhou zmenou, ktorú rok 2010 priniesol, bolo rozšírenie animátorskej školy na dva roky. Vnímali sme potrebu viac sa s mladými modliť, vzdelávať ich a budovať vzťahy. Aj rok 2011 priniesol zmenu. Rada pre mládež predložila vladykovi Milanovi myšlienku, aby kvetný víkend putoval po jednotlivých protopresbyterátoch Košickej eparchie, tak ako Svätý Otec putuje za mladými po celom svete. Po celý čas sa rada pre mládež snažila byť blízko mladých, modliť sa s nimi, načúvať im, ale hlavne im priblížiť Boha.“

… a dnes
Dnes, obzerajúc sa späť, je dôležité ďakovať Bohu za mnohých kňazov a laikov, vďaka ktorým sa rada pre mládež so svojou činnosťou stala neodmysliteľnou súčasťou života Košickej eparchie a pre mnohých ľudí prostriedkom Božieho dotyku či aspoň štuchnutia. Dvadsaťročná história práce s mládežou je obsahom bohatá. Možno sa ňou inšpirovať, chváliť, poučiť… No napriek tomu dnes znova stojíme akoby na začiatku pred jednou a tou istou otázkou, pred ktorou bolo treba stáť včera a bude treba stáť zajtra: Ako mladému človeku dnes sprostredkovať Boha. Dúfam, že i naše úsilia dnes prinesú toľko požehnania, ako priniesla pastorácia mladých v našej eparchii doteraz. A teda, že i dnes sa dobre postaráme o budúcnosť Cirkvi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *