SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran) Angažovanosť v prospech chorých
Svätý Otec František v posolstve k Svetovému dňu chorých povzbudzuje: „Tento deň je príležitosťou venovať osobitnú pozornosť situácii chorých a trpiacich; zároveň vyzýva tých, ktorí sa im venujú, počnúc ich príbuznými, zdravotníckymi pracovníkmi a dobrovoľníkmi, aby ďakovali za povolanie, ktoré prijali od Pána: sprevádzať chorých bratov a sestry. Každý chorý vždy je a zostáva ľudskou bytosťou, a ako s takou s ním treba zaobchádzať. Chorí rovnako ako ľudia s často vážnym hendikepom majú svoju neodňateľnú dôstojnosť a svoje poslanie v živote, a nikdy sa nestanú iba predmetmi. Hoci sa aj niekedy zdajú úplne pasívni, v skutočnosti takými nikdy nie sú. Prosme teda Nepoškvrnené Počatie o milosť, aby sme vždy dokázali nadviazať s chorým vzťah ako s osobou, ktorá síce potrebuje pomoc – a niekedy aj v tých najelementárnejších veciach, ale zároveň v sebe má svoj vlastný dar, o ktorý sa môže podeliť s druhými. Pohľad Márie, útechy zarmútených, osvecuje tvár Cirkvi v jej každodennom angažovaní sa v prospech núdznych a trpiacich. Cenné plody tejto starostlivosti Cirkvi vo svete utrpenia a choroby sú dôvodom na vďačnosť Pánovi Ježišovi, ktorý sa s nami stal solidárnym v poslušnosti Otcovej vôli až po smrť na kríži, aby bolo ľudstvo vykúpené. Solidarita Krista, Božieho Syna, narodeného z Márie, je prejavom Božej milosrdnej všemohúcnosti, ktorá sa prejavuje v našom živote predovšetkým vtedy, keď je krehký, zranený, pokorený, marginalizovaný či trpiaci, a vkladá do neho silu nádeje, ktorá nám umožňuje znovu vstať, a podopiera nás. Toľké bohatstvo ľudskosti a viery nemôže vyjsť nazmar, ale malo by nám skôr pomáhať čeliť našim ľudským slabostiam a tiež výzvam v oblasti zdravotníctva a technológií. Kiež pri príležitosti Svetového dňa chorých nájdeme novú motiváciu prispievať k šíreniu kultúry rešpektujúcej život, zdravie a životné prostredie; nech nás inšpirujú k zasadzovaniu sa za rešpektovanie integrity a dôstojnosti osôb, a to aj prostredníctvom správneho prístupu k bioetickým otázkam, k starostlivosti o tých najslabších i k ochrane prostredia. Pri príležitosti 25. svetového dňa chorých znova zdôrazňujem, že chcem byť svojou modlitbou a povzbudením nablízku lekárom, zdravotníkom, dobrovoľníkom i všetkým zasväteným osobám, ktoré sa venujú službe chorým a núdznym; cirkevným i svetským inštitúciám, ktoré v tejto oblasti pôsobia; a tiež rodinám, ktoré sa s láskou starajú o svojich chorých príbuzných. Všetkým želám, aby boli vždy radostnými znakmi Božej prítomnosti a lásky, nasledujúc žiarivé svedectvo toľkých Božích priateľov a priateliek.“ (úryvok z posolstva k 25. svetovému dňu chorých)
Povolanie byť soľou i svetlom
Svätý Otec povzbudil veriacich k tomu, aby boli svetlom pre svet: „Ježiš nás pozýva byť odrazom jeho svetla prostredníctvom dobrých skutkov. A hovorí takto: ,Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.‘ (Mt 5,16) Tieto slová zdôrazňujú, že sme rozpoznateľní ako praví učeníci toho, ktorý je svetlom sveta nie podľa slov, ale podľa našich skutkov. Skutočne je to predovšetkým naše správanie, ktoré – v dobrom i v zlom – zanecháva stopu v druhých. Máme teda úlohu a zodpovednosť za prijatý dar: svetlo viery, ktoré je v nás skrze Krista a účinkovanie Svätého Ducha; nemáme si ho držať tak, ako keby bolo naším vlastníctvom. Sme naopak povolaní dať mu zažiariť vo svete, darovať ho druhým prostredníctvom dobrých skutkov. A ako veľmi svet potrebuje svetlo evanjelia, ktoré premieňa, uzdravuje a zaisťuje spásu tomu, kto ho prijme! Svetlo našej viery sa rozdávaním neuháša, ale posilňuje. Ale môže sa vytratiť, ak ho neživíme láskou a skutkami lásky. Takto sa obraz svetla stretáva s obrazom soli. Evanjeliová stať nám totiž hovorí, že ako Kristovi učeníci sme tiež soľou zeme. Soľ je zložkou, ktorá zatiaľ čo dáva chuť, chráni jedlo pred jeho starnutím a pokazením – v Ježišových časoch neboli chladničky! A tak je poslaním kresťanov v spoločnosti dávať chuť životu vierou a láskou, ktorú nám Kristus daroval, a zároveň držať v odstupe znečisťujúce zárodky egoizmu, závisti, neprajnosti a tak ďalej. Tieto zárodky ničia tkanivo našich spoločenstiev, ktoré sa musia naopak zaskvieť ako miesta prijatia, solidarity, zmierenia. Na naplnenie tohto poslania treba, aby sme sa najprv my sami oslobodili od skazonosnej degenerácie svetskými vplyvmi protiviacimi sa Kristovi a evanjeliu. … Nech je nám vždy na pomoci Presvätá Mária, prvá učeníčka Ježiša a vzor kresťanov, ktorí žijú každý deň dejín svoje povolanie a poslanie. Naša Matka nech nám pomáha, aby sme sa nechali neustále očisťovať a osvecovať Pánom, aby sme sa z našej strany stali soľou zeme a svetlom sveta.“ (úryvok príhovoru z 5. februára 2017)
„Reaguj! Ži! A pri pohľade na tvoj život, na tvoje svedectvo sa ťa niekto opýta: prečo tak žiješ?“ (twitter Svätého Otca Františka zo 4. februára 2017)
