(Matúš Nastišin) Dvadsaťpäť rokov Abrahám niesol vo svojom srdci Božie prisľúbenie, že bude mať potomstvo. Dvadsaťpäť rokov! A dokázal trpezlivo čakať. Dnes sa už nikde nečaká. A ak aj máme niekde trocha počkať, nedokážeme to. Nevieme čakať. Chceme teraz a hneď. Aj od Boha chceme všetko teraz a hneď. Nanajvýš sme ochotní počkať do zajtra. Ale čakať dvadsaťpäť rokov? Na to je potrebná živá viera. V jednej piesni sa spieva, že Boží hlas je ako plameň, ktorý vzplanie v tom, kto vie čakať. Si teda ochotný čakať?