SVEDECTVO (TK KBS) Súčasťou programu počas návštevy Svätého Otca vo Švédsku boli svedectvá o angažovanosti kresťanov v prospech trpiacich. Ako prvá vystúpila Sunemia Pranita Biswasiová z Indie, ktorá sa angažuje za „klimatickú spravodlivosť“, a povedala, ako jej krajina trpí dôsledkami klimatických zmien. Mladá Indka vyzvala prítomných katolíckych, luteránskych a iných náboženských lídrov, aby zintenzívnili svoj vplyv na politických predstaviteľov a zasadzovali sa za najbezbrannejších a za budúcnosť mladej generácie:
„Nemôžeme zmeniť klímu, ale môžeme zmeniť systém, tak sa zlepšime sami a pracujme všetci spoločne ako jeden, aby sme vytvorili lepší a pokojnejší svet pre všetkých.“
O svoje svedectvo sa podelil aj kňaz Mons. Héctor Gaviria, riaditeľ kolumbijskej pobočky Caritas, svetovej charitnej siete Katolíckej cirkvi. Vysvetlil, že úloha charity v Kolumbii poznačenej vyše päťdesiatročným konfliktom medzi vládou a bojovníkmi FARC, ktorý si vyžiadal mnoho obetí, je podpora obetí. Uviedol, že spolu so Svetovým luteránskym zväzom boli schopní odpovedať na potreby postihnutých komunít a vyjadril nádej, že dlhotrvajúci konflikt sa navždy skončí:
„Svätý Otec, z celého srdca vám ďakujeme za vašu blízkosť v procese budovania mieru v Kolumbii. Vaše modlitby a posolstvá nástojace na tom, že nesmieme prepásť túto príležitosť, sa dostali až do tých najvzdialenejších komunít v Kolumbii.“
Ďalej sa zhromaždeným prihovorila Marguerite Barankitseová z Burundi so svojím príbehom z tejto africkej krajiny, kde v 90. rokoch vypukla občianska vojna. Napriek bojom sa rozhodla adoptovať si sedem sirôt, ukryla ich spolu s inými pred genocídou, a so svojou dobročinnou organizáciou ich vychovala, pričom tieto deti už dnes majú vlastné rodiny. Aj keď sama musela utiecť do susednej Rwandy, keďže situácia v jej krajine sa stala veľmi nebezpečnou, v tamojšom utečeneckom tábore sa snaží pokračovať vo svojej misii napriek tomu, že to niektorí považujú za bláznovstvo. Prítomných vyzvala stať sa rovnako bláznami pre dobrú vec:
„Prosím, prijmite za svoje bláznovstvo tak ako ja. Prijímate? Prijmite! Prijmite lásku, prijmite toto jedinečné povolanie dodávať šťastie a nezabudnite snívať, lebo každý z našich snov robí náš svet lepším.“
Posledné svedectvo predniesla Rose Lokonyenová z Južného Sudánu, 23-ročná športovkyňa, ktorá bola členkou Olympijského utečeneckého tímu v Riu de Janeiro. V súčasnosti žije ako utečenkyňa v Keni. V štrnástich rokoch stratila kontakt s rodičmi a ako najstaršie dieťa v rodine sa začala starať o svojich súrodencov, a popri tom sa venovala futbalu a podporovala miestne dievčatá, aby chodili do školy. Rose Lokonyenová poprosila prítomných náboženských predstaviteľov, aby u svetových lídrov žiadali pokoj pre svet:
„V mojej krajine ľudia stále bojujú a mnoho z nich je vysídlených po celom svete iba pre vojnu. Prosím o to, aby ľudia na celom svete hovorili so svojimi predstaviteľmi, aby priviedli ľudí k mieru a pomohli tým, ktorí sú mimo svojich krajín, aby sa mohli vrátiť, budovať svoje krajiny a mohli aspoň navštíviť svojich susedov.“