(Matúš Marcin) Myslíme si, že budeme žiť večne a čas, život, svet sa nepominie. Zo všetkých strán nás však Boh burcuje cez svojich poslov: cez Fatimu, cez dona Gobbiho, bl. Katarínu Emerichovú, sv. Faustínu. „Skôr než prídem ako spravodlivý Sudca, otvorím naširoko dvere milosrdenstva. Kto nechce prejsť dvermi môjho milosrdenstva, musí prejsť dvermi mojej spravodlivosti… Toto je znamenie posledných čias. Potom príde deň spravodlivosti. Kým je ešte čas, nech si ľudia hľadajú útočisko pri prameni milosrdenstva.“