PREDSTAVUJEME (Ján Krupa) Od roku 1958 prebieha proces blahorečenia ľvovského gréckokatolíckeho metropolitu Andreja Šeptyckeho OSBM. Ukrajinskí gréckokatolíci dostali mimoriadny dar, keď v roku 2015, zatiaľ čo slávili Rok metropolitu Andreja pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia, Svätý Otec František uznal hrdinský stupeň čností najvyššieho predstaviteľa Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi v prvej polovici 20. storočia.
Metropolita Andrej sa narodil ako Aleksandr Szeptycki (* 29. júla 1865 v Prybylči) na Haliči v ukrajinskej aristokratickej rodine, ktorá v priebehu 18. storočia dala Gréckokatolíckej cirkvi niekoľkých biskupov, ale v 19. storočí sa polonizovala a prijala západný obrad.
Návrat ku koreňom
Po službe v habsburskom vojsku, pretože Halič bola súčasťou Rakúsko-Uhorska, sa Aleksandr venoval štúdiu svetského práva (Krakov, Vroclav), ktoré zavŕšil doktorátom (1888). Proti vôli otca vstúpil do gréckokatolíckej rehole baziliánov sv. Jozafáta v Dobromyle a prijal meno Andrej na počesť apoštola Andreja Prvopovolaného, zakladateľa byzantskej tradície. Štúdium teológie v jezuitskom seminári v Krakove ukončil doktorátom (1894). Kňazskú vysviacku prijal v Przemyšli (1892). Od roku 1896 bol rektorom Monastiera sv. Onufria vo Ľvove.
Tridsaťpäťročný metropolita
V roku 1899 cisár František Jozef nominoval Andreja Šeptyckého na uprázdnený stanislavovský (dnes ivanofrankovský) biskupský stolec po Juliánovi Kuilovskom, ktorý nastúpil po zosnulom ľvovskom metropolitovi kardinálovi Sylvestrovi Sembratovyčovi. Keď Lev XIII. potvrdil cisársku nomináciu, Andrej Šeptyckyj prijal 17. septembra 1899 biskupskú vysviacku. Keď arcibiskup Kuilovskyj nečakane v máji 1900 zomrel, na ľvovský metropolitný stolec, ktorému podliehali všetky eparchie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi na jej historickom teritóriu, vymenovali (12. decembra 1900) a intronizovali (17. januára 1901) len tridsaťpäťročného Andreja Šeptyckého.
Návrat k byzantskej tradícii
Založením niekoľkých monastierov podľa studitského typikonu sa metropolita Andrej usiloval obnoviť v cirkvi autentické východné mníšstvo. Medzi ukrajinskými studitmi vynikol svätosťou jeho brat bl. Klymentij Šeptyckyj. Metropolita Andrej považoval návrat svojej cirkvi k autentickej byzantskej tradícii za dôležitý predpoklad cirkevného zjednotenia pravoslávnych a gréckokatolíckych Ukrajincov.
Počas okupácie Haliče ruskými cárskymi vojskami v prvej svetovej vojne (1914 – 1918) metropolitu Andreja väznili v Monastieri sv. Eutymia v Suzdali. Po začlenení Haliče a ďalších ukrajinských území do Poľskej republiky (1920) vystupoval proti poľskej politike zaberania pravoslávnych cirkevných majetkov v prospech latinskej Cirkvi, lebo to považoval za mimoriadne škodlivé pre úsilie o nastolenie jednoty Cirkvi.
Koadjútor s právom nástupníctva
V roku 1929 metropolita Andrej založil teologickú akadémiu vo Ľvove. Za jej rektora vymenoval kňaza Josypa Slipého. Keď v septembri 1939 Sovietsky zväz obsadil východné Poľsko, s požehnaním Pia XII. ho 22. decembra 1939 tajne vysvätil za kaodjútora s právom nástupníctva po ľvovskom arcibiskupovi.
Počas druhej svetovej vojny (1939 – 45) bol odporcom oboch totalitných ideológií: komunizmu i národného socializmu. Verejne protestoval proti deportáciám židov a ukrýval ich v biskupskom sídle i kláštoroch. Veriacim adresoval pastoračný list s názvom Nezabiješ.
Metropolita Andrej Šeptyckyj zomrel 1. novembra 1944. Pochovaný je v Katedrále sv. Juraja v Ľvove.