Na ceste

SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran) Každodenný boj
Svätý Otec František sa v rannej homílii zamýšľal nad otázkou, prečo prichádzali zástupy za Ježišom: „Božie slovo hovorí, že medzi ľuďmi boli chorí, ktorí hľadali uzdravenie. Ďalší ľudia prichádzali, aby počuli Ježiša, lebo nehovoril ako ich zákonníci, ale ako ten, kto má moc, a to sa dotýkalo srdca. Tento zástup prichádzal spontánne, neprichádzal autobusmi, ako to mnohokrát vidíme, keď sa organizujú manifestácie. Zástup išiel, lebo niečo cítil. Bol to Otec, kto priťahoval zástup k Ježišovi. A to až do tej miery, že Ježiš neostával ľahostajný ako nejaký nehybný učiteľ, ktorý prednesie svoje slová, a potom si umyje ruky. Nie! Tento zástup sa dotýkal Ježišovho srdca. Samotné evanjelium to hovorí: ,Ježiš bol dojatý, lebo videl týchto ľudí ako ovce bez pastiera.’ A Otec prostredníctvom Svätého Ducha priťahuje ľudí k Ježišovi. Na druhej strane je zvláštne, že tento úryvok, v ktorom sa hovorí o Ježišovi, o nadšení a láske Pána, sa končí rozprávaním o nečistých duchoch. Keď ho uvideli, kričali: ,Ty si Boží Syn!‘ Toto je pravda, toto je realita, ktorú každý jeden z nás cíti, keď sa priblíži k Ježišovi. Nečistí duchovia sa nám to snažia prekaziť, bojujú s nami. ,Ale, otče, ja som veľký katolík, vždy chodím na omšu. Nikdy, nikdy však nemám tieto pokušenia. Vďaka Bohu, nie!’ Modli sa, lebo si na zlej ceste! Kresťanský život bez pokušení nie je kresťanský. Je ideologický, je gnostický, ale nie kresťanský. Keď Otec priťahuje ľudí k Ježišovi, je tu niekto iný, kto ich ťahá opačným smerom a spôsobuje v ich vnútri vojnu! Z toho dôvodu Pavol hovorí o kresťanskom živote ako o boji. O každodennom boji. Je to boj, v ktorom treba zvíťaziť, zničiť satanovu ríšu zla. Ježiš prišiel práve preto, aby zničil satana! Aby zničil jeho vplyv na naše srdcia. Otec priťahuje ľudí k Ježišovi, zatiaľ čo zlý duch sa snaží ničiť. Vždy! Kresťanský život je boj. Buď sa necháš pritiahnuť k Ježišovi skrze Otca, alebo si môžeš povedať: ,Ja zostávam v nerušenosti, v pokoji.‘ Ak však chceš kráčať vpred, musíš bojovať! Cítiť, že srdce bojuje, aby Ježiš zvíťazil. Zamyslime sa nad tým, ako je na tom naše srdce. Cítim vo svojom srdci tento boj? Medzi pohodlím a službou druhým, medzi tým, či sa pôjdem trošku zabaviť, alebo či sa budem modliť a adorovať Otca? Pociťujem boj medzi jednou a druhou vecou? Medzi túžbou robiť dobro a niečím, čo ma brzdí a robí skeptickým? Verím, že môj život hýbe Ježišovým srdcom? Ak v to neverím, musím sa veľa modliť, aby som v to veril, aby som dostal túto milosť. Každý z nás nech vo svojom srdci hľadá, ako je na tom.“ (úryvok homílie z 19. januára 2017)

Ježiš nás spája s Otcom
Svätý Otec pred modlitbou Anjel Pána priblížil veriacim podstatu Ježišovho krstu: „Dnes, na sviatok Ježišovho krstu, nám evanjelium predstavuje scénu, ktorá sa odohrala pri rieke Jordán. Uprostred zástupu kajúcnikov, ktorí smerujú k Jánovi Krstiteľovi, aby prijali krst, je aj Ježiš. Ján mu v tom chce zabrániť a hovorí: ,Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?‘ (Mt 3, 14). Ján Krstiteľ si bol totiž vedomý veľkého odstupu, aký bol medzi ním a Ježišom. No Ježiš prišiel práve pre to, aby preklenul túto vzdialenosť medzi človekom a Bohom: ako je naplno na strane Boha, tak je naplno aj na strane človeka, a spája to, čo bolo oddelené. Z toho dôvodu žiada o krst, aby sa splnilo všetko, čo je spravodlivé, čiže aby sa naplnil Otcov plán, ktorý sa uskutočňuje cestou poslušnosti a solidárnosti s krehkým a hriešnym človekom, cestou pokory a plnej blízkosti Boha k jeho deťom. Pretože Boh je nám tak veľmi blízky! Vo chvíli, keď Ježiš pokrstený Jánom vychádza z vôd Jordánu, z výšky zaznieva hlas Boha Otca: ,Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.‘ A súčasne Svätý Duch v podobe holubice zostupuje na Ježiša. To dáva verejný začiatok jeho poslaniu spásy, misii charakterizovanej svojím štýlom poníženého a tichého sluhu, vyzbrojeného len silou pravdy, ako prorokoval Izaiáš: ,Nebude kričať ani hlučne volať, nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo.‘ ( Iz 42, 2 – 3) Sluha ponížený a tichý. Hľa, Ježišov štýl, ako aj misionársky štýl Kristových učeníkov: ohlasovať evanjelium s miernosťou a neochvejne, bez kriku, bez zahriakovania niekoho, ale mierne a neochvejne, bez arogancie či nanucovania. Pravá misia nie je prozelytizmom, ale priťahovaním ku Kristovi. A ako? Ako sa tvorí táto príťažlivosť ku Kristovi? Osobným svedectvom, počnúc silným spojením s ním v modlitbe, v adorácii a v konkrétnej dobročinnej láske, ktorá je službou Ježišovi prítomnému v tom najmenšom z bratov. … Tento sviatok nám dáva nanovo objaviť dar krásy toho, že sme ľud pokrstených, čiže hriešnikov zachránených Kristovou milosťou, opravdivo začlenených účinkovaním Svätého Ducha do synovského vzťahu Ježiša s Otcom, prijatých do lona Matky Cirkvi, uschopnených k bratstvu, ktoré nepozná hranice a bariéry.“ (úryvok príhovoru z 8. januára 2017)

„Každý môže prispieť ku kultúre milosrdenstva, v ktorej nikto nepozerá na druhého s ľahostajnosťou.“ (twitter Svätého Otca Františka z 11. januára 2017)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *