SLOVO V RODINE (Jozef Glasa) V uplynulom roku sa pomerne veľa hovorilo i písalo o „dieťati troch rodičov“. Niektorí chválili pokrok vedy, iní upozorňovali na závažné etické problémy. V dôsledku silného lobizmu zainteresovaných sa umelé počatie takýchto detí umožnilo vo Veľkej Británii zákonom. O čo vlastne ide? A čo na to etika?
Najskôr trocha biológie
Približne 99,9 % našej genetickej informácie sa nachádza v bunkovom jadre: ide o jadrovú dezoxyribonukleovú kyselinu (DNK). Asi 0,1% je uložených v mitochondriách (mtDNK). Sú to dôležité bunkové organely. Nachádzajú sa v cytoplazme. Zabezpečujú bunke významnú časť potrebnej energie. Mitochondrie v našich bunkách pochádzajú z cytoplazmy oplodneného vajíčka: dieťa ich teda všetky zdedí od mamy. Medzi nimi môžu byť aj mitochondrie s poškodenou – mutovanou mtDNK. Pokiaľ by ich bolo viac, napríklad 10 – 30 %, dieťa by mohlo mať napríklad cukrovku či veľmi zriedkavo aj autizmus. Ak by ich ale bolo 50 − 90 %, mohlo by mať už naozaj veľké zdravotné problémy: nervové, srdcové, svalové, slepotu, hluchotu a iné. Pri 100 % mitochondrií s mutovanou mtDNK by sa dieťa narodilo s ťažkými poruchami a čoskoro po narodení by zomrelo. Ak sa teda napríklad po narodení zdravotne postihnutého dieťaťa u matky zistí v bunkách významný podiel „chorých“ mitochondrií, riziko ochorenia u ďalšieho dieťaťa môže byť vysoké. Preto sa hľadá spôsob, ako vo vajíčku alebo vo včasnej zygote nahradiť choré mitochondrie zdravými.
Túžba mať zdravé a svoje dieťa – ale za akú cenu?
Pri oplodnení v skúmavke sa pohlavné bunky (vajíčko, spermie) i ľudský zárodok, a to už v štádiu oplodneného vajíčka, dostávajú do rúk laboratórnych pracovníkov. Tak vzniká možnosť – donedávna z etického hľadiska nepredstaviteľná – zasiahnuť do vzniku nového človeka a zmeniť jeho genetickú informáciu. V našom prípade tú, ktorá je obsiahnutá v mtDNK. V súčasnosti sa spomínajú dva prakticky použiteľné spôsoby nahradenia chorých mitochondrií.
Pri prvom sa vezme vajíčko ženy – darkyne so zdravými mitochondriami. Z neho sa odstráni jadro. Nahradí sa jadrom z vajíčka ženy s chorými mitochondriami. Metóda sa nazýva transfer materského vretienka (angl. maternal spindle transfer; MST). Rekonštruované vajíčka sa potom v skúmavke oplodnia. Ak vzniknú životaschopné zárodky, prenesú sa z nich jeden či dva do maternice ženy, ktorá ich donosí a porodí. Dieťa má tak jedného genetického otca a dve genetické matky – jednu, ktorá mu daruje materskú časť jadrovej DNK, a druhú, darkyňu vajíčka so zdravými mitochondriami, ktorá mu daruje mtDNK.
Pri druhom spôsobe sa zasahuje do oplodneného vajíčka, a to v štádiu pred splynutím materského a otcovského prvojadra (pronukleus). Metóda sa nazýva pronukleárny transfer (PT). Rodičia, ktorí chcú mať (zdravé) dieťa, počnú naraz niekoľko v skúmavke. Z vyvíjajúcich sa jednobunkových zárodkov sa odoberie jadrová DNK (vo forme už spomínaných prvojadier). „Zvyšok“ každého zárodku aj s chorými mitochondriami sa vyhodí. Získaná DNK sa prenesie do iných – darcovských zárodkov so zdravými mitochondriami. Tie v rovnakom čase nechali počať v skúmavke iní rodičia – darcovia. Z darcovských zárodkov sa predtým odstráni ich vlastná DNK. Rekonštruované zárodky s vloženou rodičovskou DNK sa prenesú do maternice. Dieťa má opäť jedného otca a dve matky. Druhý otec (niekedy je to ten istý muž) spolupôsobí „len“ pri počatí darcovských zárodkov. Pri tomto druhom postupe, ako sme videli, vlastne zahynú všetky pôvodné jednobunkové zárodky. Z jedných sa použije len jadrová DNK, z tých druhých všetko ostatné – okrem ich jadrovej DNK. Žiada sa poznamenať, že krok „prenosu jadrovej DNK“ (hoci aj v štádiu nesplynutých prvojadier) pripomína proces klonovania pomocou „prenosu bunkového jadra“ (pri ňom sa do vajíčka s odstráneným jadrom prenáša jadro somatickej bunky klonovaného organizmu).
Čo na to etika?
Etika na jednej strane vidí prirodzenú túžbu rodičov a ich dobrý úmysel mať zdravé dieťa či vyhnúť sa počatiu dieťaťa, ktoré by bolo zdravotne ťažko postihnuté. Snahu zamedziť utrpeniu, ktoré býva u detí s chorými mitochondriami prítomné. Etika však zároveň kladie rodičom otázku: Sú konkrétne postupy, ktoré sa im na dosiahnutie týchto cieľov ponúkajú, taktiež dobré, prijateľné – alebo nie? Dobrý úmysel totiž nikdy nemôže ospravedlniť mravne pochybené, zlé konanie alebo čin.
Videli sme, že druhý spôsob náhrady mitochondrií (PT) prináša priame usmrtenie všetkých pôvodných ľudských zárodkov. To je zaiste priveľká morálna cena za život jedného alebo niekoľkých „rekonštruovaných“. Niektorí autori sa snažia túto „cenu“ účelovo znižovať. Tvrdia, že oplodnené ľudské vajíčko pred splynutím prvojadier nie je ešte kompletným ľudským zárodkom – a teda možno ním ľubovoľne manipulovať. Pre iných zas ľudský zárodok ani plod – až do vývinového štádia, ktoré sami určujú – už vopred nemá žiadnu morálnu hodnotu… Tak akéže by tu, podľa nich, boli etické problémy?!
Ale kresťanstvom inšpirovaná etika vie, že každý človek má naozaj nesmiernu cenu. A neodňateľnú ľudskú dôstojnosť. A to už od chvíle svojho počatia. Zásahy do jeho fyzickej a genetickej integrity túto jeho dôstojnosť nerešpektujú. Robia z neho vec, prostriedok na uspokojenie niečích záujmov, túžob alebo ambícií. A zdroj zárobku, zisku. Aj keď sa môže zdať, že je to v jeho záujme (veď ináč by sa predsa nepočal ani nenarodil…). Nie, spomínané spôsoby náhrady mitochondrií nikoho neliečia. Sú zamerané na vytvorenie nového jedinca so zdravými mitochondriami. Na objednávku. Postihnutým deťom pomôcť nevedia. Navyše, ani pri jednom z opísaných spôsobov náhrady mitochondrií (PT či MST) zatiaľ nemožno u takto počatých detí vylúčiť riziko zdravotného postihnutia. Napríklad pre nedobrú kompatibilitu jadrovej a mitochondriálnej genetickej informácie. Toto riziko sa v dnešnej atmosfére politického a vedecko-finančného lobizmu často bagatelizuje.
Keďže súčasťou techník výmeny mitochondrií (PT aj MST) sú vždy aj metódy oplodnenia v skúmavke, do úvahy prichádzajú aj všetky etické výhrady voči týmto metódam. Napríklad, že dieťa sa počína mimo manželského úkonu alebo aj mimo manželstva (darované vajíčka či darované zárodky), počaté ľudské zárodky sa podľa potreby kryokonzervujú a uchovávajú – alebo ničia. A to navyše vo veľkom. Vopred sa počíta aj s nemalými stratami zárodkov, ktoré sa prenesú do maternice (neúspešné uhniezdenie či následný potrat). K tomu pristupujú závažné zdravotné i sociálne riziká pre ženy – darkyne vajíčok (hormonálna stimulácia, laparoskopia, nátlak či vykorisťovanie, následné poruchy plodnosti a i.) či možné psychologické a morálne problémy pre páry, ktoré niekomu darujú „svoje“ počaté zárodky.
Závažným etickým problémom „detí troch rodičov“, ako sme zdôraznili, je úmyselný zásah inej osoby do individuálnej genetickej výbavy konkrétneho človeka. Už pred jeho počatím – alebo krátko po ňom. Takéto cielené zmeny genetickej informácie človeka, ktoré sa navyše môžu preniesť na potomstvo, a tak potenciálne ovplyvniť mnohé ďalšie generácie, sa až dosiaľ považovali za neprípustné. Zavedenie spomínaných metód do širokej praxe – pod falošnou zásterkou terapeutického pokroku – môže otvoriť dvere ešte závažnejším genetickým a iným manipuláciám človeka. A to už v blízkej budúcnosti.