SLOVO O IKONE (Milan Gábor) Po analýze ikony aj so zreteľom na tendenciu zobrazovania v prostredí západného umenia je vhodné, aby sme zamyslenie nad ikonou sviatku Zosnutia Bohorodičky zavŕšili.
Zhrnutie
Vo vývoji ikonografie udalosti zosnutia Bohorodičky nachádzame analógiu so zobrazovaním zostúpenia do podsvetia. V oboch prípadoch tradičné byzantské schémy, ktoré boli známe aj v prostredí západného umenia, boli v období renesancie a baroka nahradené novými. Zostúpenie do podsvetia nahrádza Vzkriesenie Krista a Zosnutie Bohorodičky Nanebovzatie Panny Márie a s tým súvisiace korunovanie Božej Matky.
Ikonografia zosnutia Bohorodičky verne odráža vývoj dogmy, ako aj bohoslužby sviatku. Ikona, podobne ako dogma, je ovocím ustavičného uvažovania Cirkvi o vlastnej viere a tajomstve tej, ktorá jediná je Božou Matkou, ale aj dokonalým stvorením, v ktorom môžeme čítať zavŕšenie Božieho plánu ohľadom ľudstva. Nebo i zem sú plné obdivu voči tomuto zázraku. Vzkriesenie Panny, podobne ako vzkriesenie Syna, je prameňom radosti pre celý svet, lebo ona je pre ľudí nádejou a vzorom, pre Boha uskutočnením jeho lásky k ľuďom. Takto je Pánova služobníčka navždy pri svojom Synovi. Od tejto chvíle sa svojimi modlitbami a príhovormi ešte viac zúčastňuje na jeho diele, ktoré je spásou sveta. Veľkosť a dôstojnosť Božej Matky nádherne ospevuje aj bohoslužba večierne z obdobia po sviatku: „Tvoj Syn a Boh náš, Bohorodička, dokázal nám, že má dve prirodzenosti: lebo ako človek umiera, ale ako Boh vstáva z mŕtvych. Aj teba, Matka Božia, podľa zákona prirodzenosti necháva zomrieť, aby veriaci nevideli v tom podvod. Ale prešla si, nebeská nevesta, do nebeských končín, vzatá ako z lôžka svojho príbytku. Ako zem si posvätila svojím narodením, tak tvojím odchodom do neba si posvätila oblohu. Apoštoli ťa na cestu poslali, anjeli na nebesiach prijali. Keď pochovali tvoje presväté telo a spievali nadhrobné piesne, s úžasom pozerali a s bázňou šepkali: ,Takú odmenu dáva pravica Najvyššieho. Pán je uprostred teba a nikdy sa nezakolíšeš. Nesmiernym bohatstvom obdarená Matka, nezabúdaj na nás. Veď my sme tvoj ľud a ovce tvojej pastvy. Vzývame tvoje meno. Tvojím prostredníctvom si vyprosujeme spásu a veľké milosti‘.“
Keďže počas analýzy ikony sme často citovali fragmenty z homílie sv. Jána Damaského na sviatok Zosnutia Bohorodičky, bude vhodné, ak pri tomto zhrnutí zaznejú slová tohto významného cirkevného otca. „Ak nič nepoctí Boha tak ako milosrdenstvo, kto bude proti tomu, aby bola jeho Matka poctená rovnakým spôsobom? Je to ona, kto súhlasil so zakúsením nevýslovnej hĺbky Božej lásky k nám. Vďaka nej bolo zrušené staré nepriateľstvo voči Stvoriteľovi. Jej zásluhou bolo potvrdené zmierenie s ním, boli darované pokoj a milosť, ľudia a anjeli sa spojili v tom istom chóre, a my, predtým hodní opovrhnutia, stali sme sa Božími synmi… Je to ona, kto sa pre nás stal sprostredkovateľom všetkých dobier. V nej sa Boh stal človekom a človek Bohom.“