SLOVO V RODINE (Jozef Glasa, Ján Ďačok SJ) Otázky bioetiky si dnes vyžadujú čoraz hlbšie poznanie a rozlišovanie. Už dávno nie sú ohraničené iba na priestory výskumných laboratórií alebo na ťažko zrozumiteľné debaty filozofov či teológov. Svojou naliehavosťou a závažnosťou vstupujú dnes prakticky do života každého človeka, každej rodiny. Ide doslova o otázky života a smrti, zdravia, šťastného a naplneného života. Nemožno sa im vyhnúť. Lepšie poznanie bioetiky však môže človeku pomôcť k lepšej rozumovej orientácii v dnešnom komplikovanom svete. Prináša totiž nové, hlbšie pohľady na život ako taký. Na život rastlín, zvierat, ale najmä na náš – ľudský život v jeho rôznych obdobiach. Od počatia po (prirodzenú) smrť. Pomáha tiež lepšie chápať rôzne ohrozenia namierené proti životu.
Bioetika je novou vednou disciplínou. Vznikla v šesťdesiatych rokoch minulého storočia na pomedzí filozofie, teológie, medicíny a biologických vied. Od počiatku sa snažila hľadať riešenia pre nové morálne problémy, ktoré prinášajú najnovšie objavy biomedicínskych vied a nových technológií. Základnou otázkou ostáva, či všetko, čo prináša dnešný rýchly vedecký a technologický pokrok, naozaj slúži dobru konkrétneho človeka, jeho blízkych, ľudského spoločenstva – alebo nie. Do úvahy pritom treba vziať aj ozajstné dobro ľudí, ktorí budú na našej Zemi žiť v budúcnosti, ako nás na to často upozorňuje aj súčasný Svätý Otec František (encyklika Laudato si).
Veriaci, ktorí chcú dnes v morálnych otázkach žiť verne podľa evanjelia, v súlade so svojím svedomím (správne orientovaným a formovaným) a morálnou náukou Cirkvi, potrebujú porozumieť najmä bioetickým problémom každodenného života. V mnohých dnešných povolaniach sa však od nich vyžadujú aj hlbšie znalosti bioetiky. Ide napríklad o lekárov, sestry, pracovníkov iných zdravotníckych a pomáhajúcich profesií, učiteľov, právnikov, vedcov, žurnalistov – a tiež o predstaviteľov zákonodarnej a výkonnej moci. Viaceré bioetické otázky sa totiž stali aj predmetom rozličných právnych predpisov.
Bioetika a neveriaci
Ako každý vedný odbor, aj bioetika je tu pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie. Poukazuje na to už samotný termín bioetika. Je odvodený z gréckych slov bios (život) a éthos (spôsob myslenia, konania vzhľadom na mravné hodnoty) – „etika života“. Súčasná bioetika predstavuje rozmanitý súbor rozličných prúdov, smerov a škôl. Podľa toho, čím sa rozumové uvažovanie v bioetike inšpiruje, možno rôzne smery súčasnej bioetiky rozdeliť do dvoch veľkých prúdov: náboženská bioetika – inšpiruje sa náboženstvom, Božím zjavením a sekulárna bioetika (svetská, laická) – neprijíma náboženskú inšpiráciu ani Božie zjavenie a riadi sa výlučne ľudským rozumom. Ak bioetika do stredu svojho záujmu osobitne kladie ľudskú osobu (persona), označuje sa ako personalistická. Zjednodušene možno povedať: aký je pohľad na človeka, taká je aj bioetika. Aká antropológia (veda o človeku), taká bioetika.
Zložitosť bioetických problémov
O bioetických problémoch sa niekedy hovorí, že sú príliš zložité a ťažko pochopiteľné pre „bežného človeka“. Je to čiastočne pravda, ale pokiaľ má človek naozaj záujem niečo sa dozvedieť a niečomu porozumieť, možno už dnes nájsť kvalitné informačné zdroje – knižky, časopisy či internetové stránky, kde sa o bioetických otázkach píše zrozumiteľným a súčasne odborne kvalifikovaným spôsobom. Takýmto užitočným zdrojom serióznych odpovedí na praktické bioetické otázky by sa postupne chceli stať aj pravidelné stránky nášho časopisu. Ide o spoločnú iniciatívu redakcie a Mons. Milana Lacha SJ, predsedu subkomisie pre bioetiku teologickej komisie KBS.
Život nás dnes neustále núti učiť sa (napríklad nový počítač alebo softvér, smartfóny, nové zákony a predpisy, udržiavanie či rekvalifikácia v konkrétnom odbore, alebo povolaní). Tým viac by sme sa mali zaujímať o závažné bioetické otázky, ktoré môžu zásadne ovplyvniť náš život – napríklad ochrana dôstojnosti ľudskej osoby, hodnota ľudského života, výhrada svedomia, umelé oplodnenie, ochrana života, možnosti liečenia dieťaťa už pred narodením, darovanie orgánov, dostupnosť a kvalita liečby pre všetkých, starostlivosť o starých a dlhodobo chorých ľudí, zloženie potravín, ktoré si kupujeme, čistota vzduchu, ktorý dýchame, a životného prostredia, v ktorom žijeme, pestrosť rastlinných a živočíšnych druhov, zodpovednosť za našu planétu pred Stvoriteľom i pred budúcimi generáciami a mnohé iné.
Bioetika využíva poznatky mnohých iných vied (interdisciplinárny prístup), aby sa lepšie pochopili osobitné otázky, ktorými sa zaoberá – napríklad biológie, genetiky, medicíny, vied o životnom prostredí, práva, teológie, sociológie, demografie, ekonómie, rôznych disciplín filozofie atď. Zaiste, nemusí byť vždy ľahké vysvetliť zložité veci a vzťahy jednoduchým spôsobom, ale pokúsiť sa o to treba aj na poli bioetiky.
Prvá etická komisia
Bioetika pôvodne vznikla z potreby riešiť naliehavé praktické etické problémy, ktoré priniesol vývoj novodobej medicíny (biomedicínska etika). Napríklad jedna z prvých etických komisií vznikla v nemocnici v severoamerickom meste Seattle (začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia). Bolo totiž treba rozhodnúť, ktorých pacientov zaradiť (alebo nezaradiť) na dlhodobú liečbu novo vyvinutou „umelou obličkou“. Spočiatku boli v celých USA na takúto liečbu k dispozícii iba tri prístroje, ktoré mala k dispozícii práve nemocnica v Seattli. Pritom v starostlivosti nemocnice bolo oveľa viacej pacientov, ktorí by liečbu nutne potrebovali. Samotná liečba však bola zároveň aj dosť nepríjemná a mala omnoho viac nežiaducich účinkov a rizík, ako je to dnes pri bežnej obličkovej dialýze. Bolo treba zvažovať všetky dôvody pre a proti. A bolo (sa) treba rozhodnúť. Aj o tom, či pre daného človeka, súhrnne vzaté, išlo o dobrú vec. Mohol – či mal pacient takúto rizikovú, zaťažujúcu liečbu podstúpiť? Mohol (by) ju s dobrým svedomím odmietnuť? Na riešenie týchto a ďalších ťažkých otázok vznikla osobitná, vtedy dokonca tajná komisia (neskôr nazvaná pobúrenými novinármi „Božia komisia“).
Dnešné etické komisie už nemusia pracovať v utajení. Ich náročná činnosť je regulovaná zákonnými predpismi a odbornými odporúčaniami. Bioetické otázky, s ktorými sa môžu ich členovia pri svojej práci stretnúť, však nemusia byť o nič menej náročné než tie, čo musela riešiť ich prvá predchodkyňa.
Bioetika a praktický život
Možno povedať, že bioetické otázky prenikajú čoraz viac do našich životov, do rozhodovania našich rodín, domácností. Aj do politiky. A do zákonov, ktoré potom ovplyvňujú celú spoločnosť. Aj naše vzťahy čoraz častejšie ovplyvňujú rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti bioetiky – napríklad prirodzené alebo „asistované“ počatie dieťaťa, antikoncepcia, genetické vyšetrenia pred narodením, súhlas s darovaním orgánov, súhlas alebo nesúhlas s určitým vyšetrením, liečbou, operáciou, starostlivosť o chorých alebo umierajúcich príbuzných a mnohé iné.
Budúcnosť človeka, samotný osud ľudskej civilizácie stále viac ovplyvňujú rozhodnutia, o ktorých sa dnes argumentuje na poli bioetiky – napríklad génové manipulácie, genetické zlepšovanie či kyborgizácia človeka, zobrazovanie biochemických mozgových procesov, farmakologická alebo elektromagnetická manipulácia psychiky, dlhovekosť, klonovanie, opatrenia v oblasti životného prostredia, nanotechnológie atď.
Tieto a mnohé podobné problémy sa napokon vždy pýtajú na mravný zmysel či hodnotu našich skutkov, rozhodnutí. Tu špeciálne vo vzťahu k medicíne, zdravotnej starostlivosti, životnému prostrediu a podobne. Pýtame sa, či v danom prípade ide o dobro, alebo nie. Či sa niečo má urobiť; či niečo máme, musíme, smieme urobiť, alebo (radšej) nie.
Bioetika by nám teda mohla pomôcť pri rozhodovaní v situáciách, dnes stále častejších aj v bežnom živote, keď naozaj ide o život alebo smrť, či o budúcnosť a zdravie nás a našich blízkych. V otázkach, na ktoré sme v súčasnosti akosi horšie pripravení, a keď nám ich život prinesie, bývame nimi zaskočení. Sú totiž neraz veľmi konkrétne, nové…
