Zosnutie Bohorodičky

SLOVO O IKONE (Milan Gábor) V súvislosti s ikonou sviatku Zosnutia Bohorodičky je namieste poukázať aj na západný spôsob zobrazovania tejto udalosti, kde kompozícia prechádza ďalšou fázou vývoja s dôrazom na nanebovzatie a oslávenie Božej Matky, ktoré vrcholí v scéne korunovania Márie. Realistické zobrazenia západného umenia pretvorili túto počiatočnú myšlienku na výjav, ktorý sa prezentoval aj v iných formách, ako napr. korunovanie Márie vykonané Otcom a neskôr troma osobami Svätej Trojice. Keďže výjavy korunovania Márie sa nachádzajú v mnohých chrámoch nielen gréckokatolíckej metropolie na Slovensku, ale aj niekdajšej Haliče (dnes územie juhovýchodného Poľska a západnej Ukrajiny), treba sa pri západnej interpretácii zosnutia Bohorodičky pristaviť. Tento západný vplyv je v prostredí východnej cirkvi byzantskej tradície evidentný od 18. storočia.
Korunovanie Márie, ktoré vyjadruje jej dôstojnosť v kráľovstve Syna, sa tesne spája s teológiou nanebovzatia. Ale vo východnej ikonografii nachádza teológia iný spôsob vyjadrenia než v prostredí západu. V západnej Cirkvi sa idea korunovania Márie za kráľovnú neba a zeme vyvinula v stredovekej mariológii, čo sa evidentne prejavilo aj v ikonografii: západnú scénu zosnutia Bohorodičky završuje v hornej časti obrazov výjav nanebovzatia a korunovania. Koruna symbolizuje veľkosť božského materstva, veľkoleposť tej, ktorá je Matkou Kráľa vesmíru, Matkou Pantokratora. V neskorom stredoveku na západe tému zosnutia postupne vytláča scéna korunovania Márie, ktorá sa osamostatňuje a tematicky sa spája so zobrazovaním novozákonnej Svätej Trojice. Táto téma pretrvala s nepatrnými zmenami aj v kompozíciách novovekej ikonografie. Treba však zdôrazniť, že korunovanie Mária nie je doložené ani biblicky či tradíciou Cirkvi. Niektorí však vidia typologický vzťah korunovania Božej Matky s Betsabe, ktorej sa dostalo tohto povýšenia od jej kráľovského syna Šalamúna (porov. 1 Kr 2, 19), či Ester, ktorú korunoval kráľ Xerxes (porov. Est 2, 17).

Popis kompozície korunovania Márie
Najrozšírenejší námet zobrazuje Boha Otca v podobe starca s dlhou bradou s trojuholníkovým nimbom okolo hlavy. Sedí na oblakoch a v ruke drží kráľovské jablko. Po jeho pravici je Kristus s krížom a medzi nimi biela holubica Svätého Ducha. Otec a Syn držia spoločne v pozdvihnutých rukách nad hlavou Márie kráľovskú korunu. Mária je zobrazená frontálne o čosi nižšie ako Otec a Syn. Buď kľačí, alebo stojí so zbožne zloženými rukami v geste modlitby. V niektorých prípadoch je ústredný motív doplnený o zbory anjelov, niekedy aj s hudobnými nástrojmi. Nechýbajú ani ďalšie postavy: patriarchovia, cirkevní otcovia, mučeníci a ostatní kresťanskí svätci. Niekedy sú svätci sprevádzaní aj kľačiacimi donátormi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *