SVEDECTVO (Anastázia Kováčová) Je tu vianočný čas, keď sa mnohí stíšia. Hovorí sa, že tento čas prebúdza našu dušu. Často sa v spomienkach vraciame do detských čias. Znovu by sme chceli prežiť to krásne očakávanie vianočných sviatkov a tešiť sa z narodeného Ježiška. Tešiť sa tak, ako to vedia iba deti. Na svoje detstvo si veľmi rada spomínam. Na svojich rodičov, na starkú a starkého – tak sme so sestrou oslovovali starých rodičov, s ktorými sme spolu bývali v starom vodnom mlyne ďaleko za dedinou. Mlyn už síce dávno nemlel, lebo tlkot mlynského kolesa zastavila vtedajšia moc tým, že mlyn zaplombovala. V tom čase už všetko, čo mohlo slúžiť ľuďom, bolo nepotrebné. Ľudia, ktorí boli šikovní a nepochlebovali vtedajšej moci, boli označení za nepriateľov. Vo veľkej izbe, ktorú sme volali chyža, už nesedeli ľudia na dlhých drevených laviciach ako v časoch, keď sa v mlyne mlelo a čakali na svoju múku. Na lavici pod oknom sedela už iba starká so starkým a každý deň popoludní otvárali veľmi starú svätú knihu Život Pána Ježiša. Aj dnes počujem, ako nás so sestrou zvolávali: „Dievčatá, ideme čítať.“ Tak sme si doniesli stolčeky vyrobené starkým, sadli si a počúvali. Najviac nás zaujímala časť Ako sa Ježiš na svet narodil. Tak sme počúvali každý deň až do Štedrého dňa, ktorý sme túžobne očakávali. Večerali sme vo veľkej izbe, teda v chyži, celá rodina. Stôl bol prikrytý najkrajším obrusom. Utkala ho naša mama. Uprostred stola bola položená tá vzácna svätá kniha a vedľa nej horela veľká svieca. Potom tam boli všetky jedlá, ktorých chute a vône vie vyčariť iba ten najlepší kuchár. Nesmel chýbať čerstvo napečený chlieb, koláč a makovník, to sa pieklo vo veľkej peci. Pri štedrovečernej večeri sa zachovával zvláštny obrad. Začal sa modlitbou. Každé jedlo malo svoj význam. Strúčiky cesnaku, ktoré sme mali so sestrou pred sebou, sme museli všetky zjesť pre zdravie, aj keď tak štípali, že nám tiekli slzy z očí. Zachránili to sladké makové opekance a kapustnica s hubami. Nechýbalo ani starkého povestné hriatô – pálenka s cukrom a rascou. Nám bolo dovolené namočiť do hriateho prst a oblízať ho. Všetky jedlá boli bezmäsité, lebo do polnoci sa zachovával pôst. Večera sa skončila modlitbou a spievali sme starú pesničku Koli jasna zvizda. Darčeky sme nedostali a ani sme ich neočakávali. Najväčším darčekom pre nás bol úžasný vianočný stromček, ktorý bol v prednej izbe. Vysoká jedlička, ktorej vôňa zaplavila celú izbu. Tak krásne vyzdobený vianočný stromček bol pre mňa iba v mlyne. Už si nepamätám, odkiaľ boli tie krásne vianočné ozdoby, z ktorých si dodnes pár kúskov opatrujem. Opatrujem si aj spomienky na tú nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru plnú lásky, pohody a pokoja. Veľmi by som si priala, aby tá láska a pokoj zavládli nielen v našich rodinách, ale hlavne v tomto nepokojnom svete. Pokoj ľudom dobrej vôle!