SLOVO V RODINE (Richard Vašečka) Manželstvo je beh na dlhé trate, tak vám na posilnenie ponúkame poslednú ingredienciu receptu na dobré manželstvo.

Láska vraj ide cez žalúdok. Pri jedle však nejde len o stravu, o „kŕmenie sa“, ale aj o spoločenstvo pri stolovaní. V Písme je hostina súčasťou uzatvárania zmluvy. Sám Kristus ustanovil za najvynikajúcejší spôsob svojej prítomnosti jedlo, večeru s priateľmi. „Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: ,Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka.‘“ (Lk 22, 14 – 15) V Knihe Zjavenia sa prijatie Krista a osobný vzťah s ním tiež prirovnáva k spoločnej večeri: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať, a on so mnou“ (Zjv 3, 20).

Spoločné stolovanie
Doma či v reštaurácii – je dôležitým prvkom budovania dobrého manželstva. Je to príjemná a vhodná príležitosť porozprávať sa či len tak byť spolu. Pritom nemusí ísť vždy o viacchodové menu so sviečkami a hudbou. Niekedy pomôže aj spoločná káva, čaj či pohár vína. Raz za čas je však dobré vybrať sa ako pár aj do spoločnosti. Posedím si s tebou, venujem ti čas a plnú pozornosť, máme priestor sa nerušene pozhovárať, zažijeme spolu niečo príjemné. Budujeme spoločenstvo, posilňujeme priateľstvo, pripravujeme sa na intimitu.
Zároveň to nesie v sebe čosi slávnostné. Tešíme sa z nášho vzťahu a oslavujeme, že sme spolu. Nielen raz za rok či pri okrúhlom výročí. Dávame tým najavo vzácnosť a výnimočnosť manželstva. Aj tým, že doň investujeme takýmto spôsobom čas i peniaze. V týchto veciach nebuďme lakomí. Oplatí sa to. My za to stojíme.

Oslava
Chlapík sedel doma pri televízii a chrúmal slané oriešky. Zrazu k nemu mlčky prišla jeho manželka s tajomným úsmevom na perách a s fľašou šampanského v ruke. Zdvihol oči od obrazovky a začudovane sa opýtal: „Čo sa stalo?“ Ona mu odpovedala: „Dnes máme výročie sobáša!“ A on odpovedal: „No jasné, ty máš čo oslavovať.“
Ale teraz vážne. Otázkou je, či naozaj prežívame naše manželstvo ako dôvod na oslavu. Či je pre nás spoločnosť nášho manželského partnera vzácnou. Niekoľkokrát v živote sa ma pýtali rôzni ľudia (napr. moji študenti), s kým by som išiel na večeru, ak by som si mohol vybrať akúkoľvek významnú osobnosť. Vždy som bez dlhého váhania odpovedal, že s Martuškou, mojou manželkou. A naozaj, večeral som už so všelikým. Ako poslanec sa dosť často zúčastňujem na recepciách, slávnostných obedoch či večerách s prezidentmi, premiérmi, ministrami a ďalšími vysokopostavenými a známymi ľuďmi. Je to súčasť mojej práce a pokladám to za česť. Ale aj tak je pre mňa spoločnosť mojej celoživotnej lásky najpríjemnejšia a najželanejšia. V jej prítomnosti sa cítim slobodný, uvoľnený, šťastný. Je to zároveň aj jediný človek (a špeciálne žena), ktorému sa dokážem pozerať do očí, ako dlho len chcem, bez toho, aby som strácal pokoj. Je to asi tým, že nepotrebujem a nechcem pred ňou skrývať žiadne myšlienky. A viem, že obaja slobodne celí patríme jeden druhému. Ja jej a ona mne.

Veselá hlava
Ak však hovorím o jedle, je tu aj zopár praktických postrehov. Nespokojnosť so stravou môže byť zárodkom ďalších nezhôd. Môj starý otec vravieval: „Brucho plné, hlava veselá.“ Zvlášť muž ocení, keď manželka nachystá dobré jedlo, a on sa môže dosýta najesť. Má byť pritom vďačný a nie prieberčivý. Pamätáte si? Vďačnosť znamená nebrať dobro ako samozrejmosť. Nezabudnime na to a úprimne prejavujme vďaku a uznanie aj za jedlo. Nie vždy musí byť výsledkom snahy gurmánsky skvost, ale vždy ide o službu a prejav lásky. Platia tu aj Ježišove slová: „Jedzte, čo vám predložia“ (Lk 10, 8). Aj to je súčasťou vzájomného prijatia sa v láske.

Puto stolovania
V niektorých kultúrach sa pokladá za neakceptovateľné, aby muž prijal jedlo od cudzej ženy. Presvedčili sa o tom aj istí misionári, ktorí sa snažili vysvetliť domorodcom, že oni žijú v celibáte, a teda nemajú žiadne manželky. Domorodci však namietali, že to nie je pravda a oni ich manželky videli. Misionári sa smiali a vysvetľovali, že to nie sú ich manželky, ale rehoľné sestry z vedľajšieho kláštora. Domorodci ich vysvetlenie neakceptovali a s vážnou tvárou im hovorili: „Ale áno, sú to vaše manželky! Veď vám varia, vy to od nich prijímate a jete!“
Pre našu kultúru je tým najintímnejším putom v manželstve sexualita. Ale aj varenie a stolovanie vytvára medzi manželmi silné puto. Múdri ľudia hovoria, že sú tri „oltáre“ manželskej lásky: modlitebný kútik, manželská posteľ a jedálenský stôl. Modlitba, intimita, stolovanie. V súčasnosti je spoločenstvo, ktoré vzniká spoločným stolovaním a službou varenia, vážne narušené školským či závodným stravovaním. O to viac treba naň preto dbať napr. cez víkend, špeciálne v nedeľu. Je to veľká služba a dôležitý manželský i rodinný prvok. Nevyhýbajme sa tomu iba z dôvodu pohodlnosti a zlých návykov.
Žena určite privíta, keď ju muž niekedy vystrieda pri sporáku a postará sa o jedlo on. Alebo keď jej prejaví lásku tým, že uvarí niečo špeciálne len pre ňu. Ako prekvapenie. To, samozrejme, závisí od situácie konkrétneho páru. Ja som napríklad chcel byť kuchárom a varenie ma baví. Aj tak však v našej rodine väčšinou varí Martuška. Niekedy varíme spolu. Napríklad v nedeľu skoro ráno vstaneme, a kým deti ešte spia, pripravujeme nedeľný obed. Mám rád takýto spoločný čas. Nájdeme si totiž popri tom čas aj na spoločnú rannú modlitbu, kávu či rozhovor.

Začnite variť
Vzhľadom na prirovnanie k receptu na varenie sa mi zdá symbolické, že sme ukončili výpočet našich ingrediencií práve pri stolovaní. Ak ste sa držali receptu verne, zostáva nám už len popriať vám dobrú chuť.
Reči sa hovoria, chlieb sa je. Ešte nikto sa nikdy nenasýtil čítaním kuchárskej knihy. Môžete poznať stovky receptov, a zostať hladný. Preto vás povzbudzujem, aby ste začali „variť“. Krok po kroku. Vráťte sa na začiatok knihy a začnite budovať svoje manželstvo prostredníctvom pridávania jednotlivých ingrediencií. Pomôžte si praktickými tipmi na konci každej kapitoly.
Najťažšie je vždycky začať. A rovnako ťažké a dôležité je nevzdať sa a neskončiť pri prvých ťažkostiach. Iste, nemôžeme urobiť všetko, a najmä nie hneď. Ale ako vysvetlíme, že sme neurobili nič? Máte jednu istotu. Ak neurobíte nič, nič sa nestane. Teda nič dobré. Zlé sa však udeje aj bez našej snahy.
Dobre to vystihuje dialóg medzi dvoma priateľmi. Jeden sa sťažuje: „Počúvaj, ja neviem, čo sa deje s naším manželstvom. S manželkou sme sa navzájom odcudzili, čoraz viac sa hádame. Bojím sa, že sa to skončí rozvodom. Nechápem to, veď ja som nič neurobil.“ A druhý mu odpovedá: „Veď práve!“
Aj z krásnej stavby sa za pár desaťročí stane ruina, ak sa o ňu nikto nestará. Nikto ju nemusí úmyselne ničiť ani búrať. Rozpadne sa aj sama. Podobne je to so vzťahmi a špeciálne s manželstvom. Vzťah manželov sa ruinuje a rozpadáva, ak sa oň nikto aktívne nestará.
Mnohí zmalomyseľneli. Stratili chuť a odvahu. Nevidia zmysel. Sú sklamaní. Skúsili to už tisíckrát, a napokon rezignovali. Nevládzu dúfať. Boja sa nádeje.
V jednom z najlepších filmov histórie Vykúpenie z väznice Shawshank sú prezentované dva pohľady na nádej. Jeden z väzňov s hnevom a horkosťou hovorí: „Nádej je nebezpečná. Z nádeje sa môžeš zblázniť.“ Ale druhý má iný názor: „Nádej je dobrá vec, tá najlepšia zo všetkých. A dobrá vec nikdy nezomrie.“ A práve nádej mu pomohla dostať sa na slobodu. Nádej, o ktorú sa opieral devätnásť rokov, počas ktorých kopal tunel zo svojej cely. Riskoval, že ho odhalia, zažíval ponižovanie a krutosť. Ale neprestal. A získal slobodu.

Manželstvo nie sú dva týždne na Floride. Manželstvo je na dlhé roky, na celý život. Tridsať, štyridsať, päťdesiat rokov. A môžu byť v ňom obdobia trvajúce mesiace až roky, keď nevidno nič, čo by nás z ľudského hľadiska oprávňovalo dúfať. Ale my veríme, že „v nádeji sme spasení. A nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame“ (Rim 8, 24 – 25).
Nádej je v manželstve kľúčová. A je úzko spojená s vierou a láskou (porov. 1 Kor 13, 13). Vyrastá z viery: „Viera je základom toho, v čo dúfame“ (Hebr 11, 1). Z viery v Boha a v jeho lásku: „A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach“ (Rim 5, 5). V lásku, ktorá je „trpezlivá“, ktorá „všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží“ a ktorá „nikdy nezanikne“ (1 Kor 13, 4 – 8).
Nesľubujem vám okamžitú zmenu. Povzbudzujem vás ku konkrétnym a praktickým krokom lásky opierajúcim sa o nádej, ktorá nesklame. Urobte to, čo môžete urobiť. Dajte Bohu svojich „päť chlebov a dve ryby“ a on urobí svoje (porov. Mt 14, 16 – 21). Pretože šéfkuchárom receptu na dobré manželstvo nie som ja ani vy, ani váš manželský partner, ale Boh. Nepodľahnite pokušeniu myslieť si, že vy to teraz dáte, že ukážete svojmu partnerovi a ďalším ľuďom, ako to má správne fungovať. Naopak, „zaodejte sa pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete“ (1 Pt 5, 5 – 9).
Celý recept na dobré manželstvo nájdete v knihe s rovnakým názvom, ktorú si môžete objednať na stránke milovatactit.sk.