Stavebný rozmach gréckokatolíckych chrámov v Uhorsku

HISTÓRIA (Peter Borza) Erigovanie Mukačevského biskupstva v roku 1771 a zastabilizovanie jeho sídla v Užhorode v roku 1775 vytvorilo priestor na zlepšovanie administratívno-správneho členenia rozsiahlej eparchie, ktorú tvorilo 560 000 veriacich v 711 farnostiach na území trinástich uhorských stolíc. Zložitosť správy takého rozsiahleho územia netreba bližšie vysvetľovať. Zlepšiť situáciu malo vytvorenie dvoch nových vikariátov, v roku 1776 išlo o Satmársky vikariát a v roku 1787 bol zriadený Košický vikariát. Rozhodnutie umožnilo v 19. storočí dospieť k vzniku nových biskupstiev.

Nové chrámy
Mukačevský biskup však koncom 18. storočia venoval veľkú pozornosť aj výstavbe nových moderných chrámov hlavne na vidieku. Na prelome 18. a 19. storočia došlo v gréckokatolíckom prostredí k výraznému nárastu murovaných chrámov v rámci habsburskej monarchie. Mukačevské biskupstvo v spolupráci s cisárskym dvorom realizovalo v rokoch 1773 – 1838 výmenu dosluhujúcich drevených chrámov za moderné murované chrámy. Na začiatku pozoruhodného projektu bol mukačevský biskup Andrej Bačinský, ktorý požiadal cisárovnú Máriu Teréziu ako patrónku Gréckokatolíckej cirkvi v Uhorsku o finančnú podporu pri výstavbe murovaných chrámov. Kladná odpoveď cisárovnej bola podmienená využitím typových projektov stavebného úradu dvorskej komory vo Viedni a stavebnej kancelárie Uhorskej kráľovskej koruny. Prvé projekty vytvorené v roku 1771 boli všeobecne určené na výstavbu chrámov kresťanských cirkví vo vidieckom prostredí. Neskôr z podnetu mukačevského biskupa vznikli v roku 1779, 1785 a 1797 typové projekty špeciálne pre Gréckokatolícku cirkev, ktoré už viac zohľadňovali jej osobitosti liturgického života. Na území Slovenska sa do súčasnosti zachovalo 82 gréckokatolíckych chrámov z tohto obdobia a zaraďujú sa medzi sakrálne stavby tereziánskeho typu. Podrobne sa tejto téme venovali Anton Liška a Ivan Gojdič v knihe História a architektúra gréckokatolíckych murovaných chrámov tereziánskeho typu na Slovensku.
Desaťročia trvajúca výstavba nových murovaných chrámov v gréckokatolíckych farnostiach svedčí o prospešnosti spolupráce štátu a Cirkvi na prelome storočia. Vďaka spoločnému postupu došlo k preneseniu inovatívnych stavebných postupov, moderného plánovania a kvalitnej architektúry do vidieckeho prostredia, kde prevažovala nízka drevená zástavba. Nové chrámy boli ovocím osvietenskej politiky, ktorá sledovala moderné kultúrne vyrovnávanie sa, ako aj požiarno-bezpečnostné hľadisko, veľmi dôležité v prostredí, kde prevažovali drevené stavby. Vysoký stupeň kvality architektonických riešení realizovaných sakrálnych stavieb potvrdzuje aj to, že viac ako polovica z nich je zapísaná v zozname Národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Medzi ne patria napr. chrámy v Beloveži, Fulianke, Hažíne nad Cirochou, Kamienke, Poši, Slovinkách, Strede nad Bodrogom, Telgárte, Veľkom Lipníku a Zemplíne.
Zachovali sa aj mená niektorých architektov, ktorí vypracovali projekty chrámov tereziánskeho typu pre Gréckokatolícku cirkev po tom, ako biskup Bradáč upozornil na potrebu prispôsobiť architektúru východnému obradu. Vďaka tomu vytvoril v roku 1779 sériu troch projektov Vavrinec Lander (1749 – 1782), ktorý zastával funkciu zástupcu hlavného architekta stavebnej kancelárie Uhorskej kráľovskej komory od jesene 1776 do jesene 1782. Na jeho projekty nadviazala séria Jozefa Kitzlinga z roku 1785. Na konci 18. storočia, v roku 1797, vznikla nová séria desiatich typových projektov, ktoré vytvorila skupina autorov. Dva z nich vytvoril Juraj Focis, ktorý v tom čase pôsobil vo funkcii komorského murárskeho majstra, a jednu verziu zase komorský murársky majster Jozef Mráček. Ďalší autori zostávajú neznámi.
Projekty mali tri základné varianty rozdelené podľa ceny od najlacnejšieho po najdrahší s tomu zodpovedajúcou architektúrou. Možno tak dobre pozorovať dobovú solventnosť tej- ktorej farnosti podľa chrámu, aký si v tom čase dokázali postaviť. Všetky však poskytli primeraný priestor na zhromaždenie farského spoločenstva a vytvorili podmienky na dôstojné slávenie sviatostí, najmä svätých liturgií. Prirodzene sa stali dominantami obcí a dnes sú aj ich jedinými kultúrnymi pamiatkami, ktoré si zaslúžia primeranú pozornosť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *