PRÍBEH (Anastázia Kováčová) Mám rada jeseň. Vôňa lesa v jeseni je taká zvláštna, podmanivá a pôsobí ako balzam na moju dušu. Pri jesenných potulkách prírodou sa mi intenzívne vynárajú spomienky na prežitý čas života, na mojich blízkych, ktorí, žiaľ, už nie sú medzi nami. Vynárajú sa mi spomienky na moje detstvo. Prežila som ho v starom vodnom mlyne, ktorý sa nachádzal ďaleko od dediny v prekrásnom prírodnom prostredí. Boli to najkrajšie roky môjho života prežité síce v chudobe, zato bohaté na lásku blízkych.
Radosti, ale aj smútky napĺňali naše životy v tomto čarovnom mlyne. S veľkou láskou si spomínam na svojho starého otca mlynára, ktorý vo svojom živote vykonal veľa hrdinských činov a dobrých skutkov voči ľuďom, svojim blížnym. Jeho hrdinské činy nikdy neboli ocenené, nedostalo sa mu patričnej vďaky, no pre mňa zostane najväčší hrdina.
Starý otec Štefan, také bolo jeho meno, bol veľmi šikovný človek a okrem mlynárčenia bol aj vynikajúcim tesárom. Čo bolo na ňom zvláštne, bolo to, že jeho ostrý, priamy pohľad prezrádzal jeho povahu – čestného, smelého a spravodlivého človeka. Aj v staršom veku sa vyznačoval silou a múdrosťou. V mladosti jeho otec Ján, ktorý bol dedinským krajčírom a mal pred svojím priezviskom prímenie Krajč, chcel pre svojho jediného syna len to najlepšie. Jeho veľkým prianím bolo, aby bol školovaný. Tak ho ako pätnásťročného vyslal do školy. Navštevoval meštianku v Dobšinej a ako to vtedy bývalo, priviezol ho tam na voze s konským záprahom spolu s veľkým dreveným kufrom.
Učenie mu išlo dobre. Nemal problém ani s nemeckým jazykom, ktorý sa v meštianke vyučoval. Ten si zdokonaľoval v nemecky hovoriacej rodine, u ktorej býval. Otec tajne dúfal, že po skončení meštianky pôjde na ďalšie štúdiá a splní mu jeho dávny sen – mať syna farára. Meštianku úspešne dokončil, no farárom sa stať nechcel. Lákalo ho tak ako mnoho mladých Slovákov odísť do Ameriky, aby si tam zarobil. Často nám so sestrou rozprával, ako cestoval na šife, tak nazýval loď, ktorou sa plavil tri týždne, až vystúpil na americkú zem. Najskôr pracoval v bani (majne). Už tam sa svojou šikovnosťou a zručnosťou dobre začlenil. Zvykol si tam pomerne rýchlo a osvojil si novú reč – americkú angličtinu. Zarobené doláre si starostlivo odkladal. Po piatich rokoch strávených v Amerike sa vrátil domov k svojim rodičom. Za pomoci otca a svojich ušetrených dolárov kúpili vodný mlyn. Ten dal postaviť gróf a neskôr bulharský cár Ferdinand Coburg. Úspešne sa chopil mlynárskeho remesla a do mlyna chodili mlieť zrno nielen tunajší, ale aj ľudia zo širokého okolia. Po čase sa oženil. Vzal si za ženu chýrnu krásavicu Máriu, ktorá sa šikovne zvŕtala nielen v mlynici, ale aj na pomerne veľkom gazdovstve. Mal jedného syna, môjho otca Štefana. Keď sa oženil, býval s mamou a nami, dvomi vnučkami, v jednej veľkej prednej izbe starého mlyna. Svojho starého otca sme milovali. Akoby to bolo dnes. Počujem jeho hlas: „Dievčatá, poďte sem, niečo vám porozprávam.“ Vzali sme si stolčeky, ktoré pre nás vyrobil z dreva, sadli sme si a počúvali. Neboli to rozprávky, ale pravdivé príbehy z jeho života. Tie príbehy sa mi vryli do pamäti, hlavne tie z čias druhej svetovej vojny.
Mlynár, pomôžte! Tak by sa mohol nazvať jeden z jeho príbehov.
Stalo sa to počas leta. Bola vojna. Gazdovstvo bolo treba obrobiť. Každý deň sa kosilo a hrabalo. Aj v ten deň starý otec kosil na lúkach za mlynom, keď počul prenikavý ženský krik. Odložil kosu a ponáhľal sa zistiť, čo sa to robí. Zbadal ženu v bielom oplecku, ktorá bežala k mlynu. Keď už bola blízko, spoznal ju. Bola to žena z dediny.
„Mlynár, keď ste z Boha, pomôžte!“ kričala na plné hrdlo. Biele oplecko mala prepotené a z tváre jej tiekol pot. „Nemci zajali našich chlapov, partizánov. Je tam aj môj muž,“ z posledných síl lapala po dychu. „Veľmi vás prosím, pomôžte, viete po nemecky. Nemci ich idú zastreliť.“
Starý otec nechal všetko tak, ani po kosu nešiel a ponáhľal sa na miesto, kde mali Nemci svoju veliteľskú stanicu. Bolo to dosť ďaleko od mlyna, ale celou cestou bežal, lebo vedel, že každá minúta je drahá.
(pokračovanie v nasledujúcom čísle)