SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran) Rast Božieho kráľovstva
V homílii Svätý Otec upriamil pozornosť na Božie kráľovstvo, ktoré má v živote kresťana neustále rásť: „Zákon tu nie je len na to, aby sa študoval, ale aby sa v ňom kráčalo. Pričom tí, ktorí kráčajú v Pánovom zákone, sú blahoslavení. Zákon je tu pre život, aby nám pomohol vytvárať kráľovstvo, vytvárať život. A dnes nám Pán hovorí, že aj kráľovstvo je v procese. Čo je Božie kráľovstvo? Nuž, azda je Božie kráľovstvo dobre vybudovanou stavbou. Všetko je na svojom mieste, všetky organizačné schémy sú dobre urobené… A ten, kto do nej nevstúpi, nie je v Božom kráľovstve? Nie. S Božím kráľovstvom sa deje to isté, čo sa môže stať so zákonom: uviaznutie, strnulosť… Zákon je tu na to, aby sa v ňom kráčalo, Božie kráľovstvo je v procese. Nie je nehybné. A navyše: Božie kráľovstvo sa vytvára každý deň. Ježiš vo svojich podobenstvách hovorí o veciach každodenného života: o kvase, ktorý neostane kvasom, lebo nakoniec sa zmieša s múkou, a tak je v procese a vytvára chlieb. A potom semienko, ktoré neostane semienkom, lebo odumiera a dáva život stromu. Kvas a semienko sú v procese, aby niečo spravili, ale aby to spravili, odumierajú. Nie je to otázka veľkosti, toho, či je to vec maličká, drobná alebo veľká. Je to otázka procesu. A v procese dochádza k premene. Aký prístup od nás žiada Pán, aby rástlo Božie kráľovstvo a bol chlieb pre všetkých? Poslušnosť. Božie kráľovstvo rastie v poslušnosti voči sile Svätého Ducha. Múka prestáva byť múkou a stáva sa chlebom, lebo je poslušná voči sile kvasu a kvas sa nechá miesiť s múkou… No neviem, múka nemá city, ale nechať sa miesiť môže znamenať isté utrpenie, nie? A potom sa nechá uvariť, nie? Ale aj kráľovstvo… Aj kráľovstvo takto rastie a napokon je jedlo pre všetkých. Múka je poddajná voči kvasu, rastie. A také je Božie kráľovstvo. Muž a žena poslušní Svätému Duchu rastú a sú darom pre všetkých. Aj semienko je poddajné, aby sa stalo úrodným, stráca svoju podstatu semienka a stáva sa inou vecou, omnoho väčšou: premieňa sa. Také je aj Božie kráľovstvo, teda v procese… Smerom k nádeji, na ceste k plnosti. Božie kráľovstvo sa vytvára každý deň poslušnosťou Svätému Duchu, čiže tomu, kto spája náš maličký kvas alebo maličké semienko silou a premieňa ich, aby pomohli rastu. Božie kráľovstvo je ako matka, ktorá rastie a prináša ovocie, dáva samú seba, aby mali deti jedlo a príbytok podľa Pánovho príkladu. V dnešný deň prosme o milosť poslušnosti voči Svätému Duchu. … Nech Pán nám všetkým dá milosť tejto poslušnosti.“ (úryvok homílie z 25. októbra 2016)
Blahoslavenstvá – cesta svätosti
Svätý Otec František počas apoštolskej cesty vo Švédsku slávil Sviatok Všetkých svätých, pri ktorom povzbudil Boží ľud slovami: „Slávime sviatok svätosti, ktorá sa neraz neprejavuje veľkými skutkami či mimoriadnymi úspechmi, ale ktorá dokáže každodenne vo vernosti žiť krstné záväzky. Svätosti, ktorá sa tvorí z lásky k Bohu a blížnym. Z vernej lásky, ktorá zabúda na seba samého a úplne sa daruje iným. Tak ako životy tých matiek a otcov, ktorí sa obetujú pre svoje rodiny a vedia sa ochotne zriekať toľkých vecí, toľkých osobných plánov a programov, hoci to nie je vždy ľahké. Ale ak niečo charakterizuje svätých, tak to, že sú skutočne šťastní. Objavili tajomstvo pravého šťastia, ktoré prebýva v hĺbke duše a má svoj prameň v Božej láske. Preto svätých nazývame blaženými. Blahoslavenstvá sú ich cestou, ich cieľom smerom k vlasti. Blahoslavenstvá sú životnou cestou, ktorú nám Pán ukazuje, aby sme mohli nasledovať jeho šľapaje. Blahoslavenstvá sú profilom Krista a následne i kresťana. Chcel by som z nich zdôrazniť jedno: ,Blahoslavení tichí‛. Ježiš hovorí o sebe samom: ,Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom‘ (Mt 11, 29). Toto je jeho duchovná podobizeň a odhaľuje nám bohatstvo jeho lásky. Miernosť je spôsob bytia a života, ktorý nás približuje k Ježišovi a robí nás jednotnými medzi sebou. Blahoslavenstvá sú istým spôsobom preukazom totožnosti kresťana, ktorý ho identifikuje ako Ježišovho nasledovníka. Sme pozvaní byť blahoslavenými, byť Ježišovými nasledovníkmi. Čeliť bolestiam a úzkostiam našich čias s Ježišovým duchom a s jeho láskou. V tomto zmysle by sme mohli poukázať na nové situácie, aby sme ich prežívali s obnoveným a vždy sviežim duchom – blahoslavení tí, čo s vierou znášajú zlo, ktoré im iní spôsobujú, a odpúšťajú zo srdca; blahoslavení tí, čo hľadia do očí vydedencom a vytískaným na okraj, preukazujúc im blízkosť; blahoslavení tí, čo spoznávajú Boha v každom človekovi a bojujú, aby ho objavili aj iní; blahoslavení tí, čo chránia a starajú sa o spoločný domov; blahoslavení tí, čo sa vzdávajú svojho pohodlia pre dobro iných; blahoslavení tí, čo sa modlia a pracujú pre plné spoločenstvo kresťanov…
Drahí bratia a sestry, pozvanie k svätosti platí pre všetkých a treba ho od Pána prijať v duchu viery. My potrebujeme jedni druhých, aby sme sa stávali svätými. Pomáhali si stávať sa svätými. Vyprosme si spoločne milosť prijať toto povolanie s radosťou a svorne pracovať na jeho naplnení.“
(úryvok homílie z 1. novembra 2016)
„Zanechajme jazyk odsudzovania, aby sme prijali za svoj jazyk milosrdenstva.“ (twitter Svätého Otca Františka z 29. októbra 2016)
