Cirkevné právo (Jozef Miňo) Neoddeliteľnou súčasťou sviatosti zmierenia je skutok kajúcnosti, ktorý má spovedník povinnosť uložiť pri sviatosti zmierenia. Máme ho vykonať tak, ako to spovedník určí, a my to tak prijmeme. Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) hovorí: „Pokánie, ktoré spovedník uloží, má brať do úvahy osobnú situáciu kajúcnika a má mať na zreteli jeho duchovné dobro. … má zodpovedať závažnosti a povahe spáchaných hriechov. Môže to byť modlitba, milodar, skutky milosrdenstva, služba blížnemu, dobrovoľné odriekania, obety a predovšetkým trpezlivé prijímanie kríža, ktorý musíme niesť. Takéto pokánia nám pomáhajú pripodobňovať sa Kristovi, ktorý sám raz navždy odpykal naše hriechy. Umožňujú nám stať sa spoludedičmi vzkrieseného Krista, lebo ,s ním trpímeʻ (Rim 8, 17)…“ (1460)
Skutok kajúcnosti je našou odpoveďou a potvrdením toho, že chceme začať nový život Božieho dieťaťa. Skutok kajúcnosti treba vykonať čím skôr. Ak je skutok kajúcnosti určený na nejaké časové obdobie, tak to treba dodržať (napr. týždeň sa modliť konkrétnu modlitbu alebo tri dni po sebe byť na každodennej svätej liturgii…). Niekedy kajúcnik nevie vykonať skutok pokánia, ako mu ho spovedník uložil, z dôvodu, že to nevie alebo nemôže urobiť. Preto kajúcnik má spovedníka poprosiť o zámenu skutku kajúcnosti, aby ho vedel a mohol vykonať. Je odporúčané, aby sme k sviatosti zmierenia pristupovali často. Raz do roka nám to prikazuje Cirkev cez cirkevné prikázanie, ale ak túžime po pravom duchovnom raste, tak častejšie pristupovanie k svätej spovedi je mocným prostriedkom Božej milosti pre naše duše. Hoci spoveď z každodenných previnení (z ľahkých hriechov) nie je striktne potrebná, Cirkev ju veľmi odporúča. Veď pravidelná spoveď z našich ľahkých hriechov nám pomáha formovať si svedomie, bojovať proti nezriadeným náklonnostiam, nechať sa vyliečiť Kristom a robiť pokroky v živote podľa Ducha. Keď touto sviatosťou častejšie prijímame dar Otcovho milosrdenstva, pobáda nás to, aby sme boli milosrdní ako náš nebeský Otec . (porov. KKC 1458)