Rodina, ktorá dominuje

ROZHOVOR (Michal Pavlišinovič) Pretaviť vnútorné pocity a myšlienky do krásy vyrezávanej do dreva sa už niekoľko rokov darí Markovi Miklušovi (47), rezbárovi z Klenova. Jeho betlehem už niekoľko rokov zdobí námestia miest či obcí počas vianočných sviatkov.

Pán Mikluš, bolo umenie takéhoto typu vo vašom hľadáčiku už od detstva?
Nie. Môžem povedať, že tejto profesii sa tak naplno venujem možno trinásť rokov. Predtým som pracoval v oblasti stavebníctva v Rusku. Keď som sa vrátil na Slovensko, som istý čas robil aj filmové kulisy na Barrandove. Išlo o dva filmy. Približne šesť rokov som sa aj spolupodieľal na reštaurovaní Immaculaty v Košiciach. Nuž a k rezbárčine som sa dostal cez Palka Šarišského z Janova, ktorý ma viac zasvätil do tajov vyrezávania do dreva.

Pamätáte si na svoje prvé rezbárske dielo?
Teraz som si spomenul, že prvé, také amatérske dielo som urobil s dlátom v štvrtej triede. Boli to rozprávkové postavičky Maťko a Kubko. Keď som sa už pred tými trinástimi rokmi začal naplno venovať rezbárstvu, tak prvá vyrezávaná socha bola Marienka. Išlo o ľudový motív dievčatka v životnej veľkosti, ktoré drží v rukách opálku. Dnes táto socha zdobí príbytok exprezidenta Gašparoviča v jeho dome v Limbachu.

Skúste nám opísať, ako sa z čistého kmeňa dopracujete k finálnej podobe sochy. Aké techniky používate?
Na začiatku vyrezávam do dreva základné proporcie motorovou pílou. Podstatne to uľahčuje prácu. Dokonca poznám aj takých umelcov, ktorých jediným nástrojom je iba motorová píla, samozrejme, to si vyžaduje aj špeciálnu tenkú carvingovú lištu. Keď už teda mám drevo povyrezávané do základných tvarov, nasleduje práca s kladivom a dlátom. Na záver ešte celú sochu dobrusujem do hladka. Nerobí to každý. Sú rezbári, ktorí preferujú tzv. peniažkovanie. Čiže dielo nie je hladké, ale na jeho povrchu vidno presné rezy dlátom. Mne osobne však táto technika nevonia. Pri tých rezoch sa ide proti vláknu a nie každému sa takéto dielo páči. Ale na ľudové motívy sa takáto technika môže použiť.

Aký materiál najčastejšie používate?
Okrem bukového dreva používam takmer všetky druhy, ktoré sú dostupné v našich lesoch. Aj teraz mi jeden známy zatelefonoval, že má zrezaný orech, či ho nepotrebujem. To sú takí moji dodávatelia. O materiál sa nijako významne nepričiňujem. Ľudia ma už poznajú, a preto sa na mňa obracajú s ponukou. Niečo také, aby som išiel do lesa a hľadal si materiál – to sa ešte nestalo. Pán Boh sa vždy nejako postará. Čo sa týka náradia, tak na sochu mi stačia tri až štyri dláta. Ale v talóne mám asi dvadsaťpäť rôznych kusov. Dokonca aj na miniatúrnu prácu. Takú motorovú pílu už mám asi piatu.

Opracovávali ste niekedy aj nejaké výnimočné či drahé drevo?
Minulý rok som mal možnosť počas cesty do Kanady pracovať s cédrovým drevom, ktoré pochádzalo zo západného pobrežia, až od Tichého oceánu. Keď sa dopočuli, že je medzi nimi umelec zo Slovenska, tak predo mňa zložili dva mohutné cédrové kmene, aby som sa mohol realizovať a zároveň predviesť svoju techniku. Zároveň táto cesta do Kanady bola aj pre mňa naberaním nových skúseností a techník či inšpirácií.

Aby mohol umelec neustále napredovať, potrebuje zbierať inšpirácie, prípadne spoznávať nové spôsoby opracovania. Absolvujete v tejto súvislosti nejaké školenia?
Zúčastňujem sa na rôznych plenéroch. My rezbári už o sebe vieme. A na mnohých plenéroch či súťažiach sa spolu stretávame, prípadne si o nich dávame vedieť. Spomínam si na plenér pri Žiari nad Hronom, v obci Prochot. Tam mám umiestnenú svoju najvyššiu sochu, vysokú päť metrov, ktorá vyobrazuje starý slovanský zvyk – vítanie hostí chlebom a soľou. Socha vznikla z asi dvestopäťdesiatročnej lipy, ktorá rástla na začiatku obce, ale keďže prekážala v ceste, musela byť odstránená. Spojilo sa tak príjemné s užitočným a rodinka (otec, mama a dieťa) víta všetkých hostí vstupujúcich do obce. Ale aj keď je socha vysoká, celú som ju vyrezal na zemi. Postup bol taký, že najprv som opracoval prednú stranu a následne po pretočení kmeňa som pokračoval zadnou stranou. Hmotnosť kmeňa však bola obrovská, preto sa na jej pretočenie použilo JCB-ičko (hospodársky stroj, pozn. redakcie).

Kedy vo vás skrsla myšlienka vyrezať betlehem, a navyše trocha netypický?
Pred niekoľkými rokmi som bol vo Fínsku. Pri jednej návšteve kostola som si všimol maľbu, ktorá bola pre mňa nezvyčajná. Vyjadrovala kolobeh života, keď sa človek ocitá raz hore a inokedy zasa dole. A tak som aj ja chcel vytvoriť betlehem, ale netypický, s hlbším odkazom. Preto môžete vidieť sochy sv. Jozefa a Panny Márie ako dominanty. Symbol rodiny, ktorá dominuje celému osadenstvu betlehema, a teda z toho vychádzajúca myšlienka, že aj dnes sa má na rodinu klásť dôraz. Najprv som počul výčitky. Vraj sochy vyzerajú ako tie na Veľkonočných ostrovoch, ale keď som ponúkol aj hlbší odkaz betlehema, začalo sa to páčiť aj kritikom. Keď som betlehem naposledy aj pekne naaranžoval do špirály spolu s čečinou, tak ma prekvapilo svedectvo zopár mladých dievčat, ktoré ocenili myšlienku betlehema. Páčil sa im viac ako betlehem vo Viedni.

rozhovor05Koľko postáv tvorí betlehem a čo najnovšie chystáte do neho pridať?
Betlehem tvorí dvanásť postáv. Okrem Svätej rodiny, anjela, ovečky sú tam pastieri a štyri deti. Jedno z detí má v ruke lampášik, ktorým si svieti na cestu a svojím svetlom nachádza Božie svetlo a akoby tým ukazuje ostatným: „Tu je ten novonarodený Spasiteľ“. Každým rokom sa snažím pridať nejakú postavu. No, paradoxne, známych troch kráľov sa mi zatiaľ ešte nepodarilo vyrezať.

Kde všade už bol betlehem súčasťou vianočných sviatkov?
V Prešove bol umiestnený už trikrát alebo aj štyrikrát. Bol pri františkánskom kostole aj pri Konkatedrále sv. Mikuláša. Takisto bol aj pred „bielym domom“ – Magistrátom mesta Košice na sídlisku Terasa. Tam to vyzeralo úžasne. K tej bielej mramorovej budove odrazu prišlo teplo dreva a čečiny. Malo to svoj efekt. A to nehovorím o duchovnom teple. Ďalej bol betlehem dvakrát vo Veľkom Šariši. Tam bol aj posvätený. Jedny Vianoce bol aj v Levoči. A na to som zvlášť hrdý, pretože vieme veľmi dobre, že autorom oltára v Chráme sv. Jakuba je slávny rezbár Majster Pavol, a tak moje dielo mohlo byť v blízkosti jeho diela. Nuž a posledne bol betlehem umiestnený v mojej rodnej obci v Klenove.

Postavy v betleheme sú umiestnené v exteriéri a sú teda vystavené vonkajším vplyvom. Vyžadujú si nejaký špeciálny náter?
Samozrejme, sochy sú ošetrené lazúrou, ktorá chráni drevo a zmierňuje vonkajšie vplyvy počasia. Drevo treba chrániť. Dokonca aj sochy, ktoré sú umiestňované v interiéri, sa zvyknú napúšťať rôznymi olejmi. Čo sa týka postáv z betlehema, tak po šiestich rokoch praskla socha sv. Jozefa. Aj keď sú postavy umiestňované vonku a sú v kontakte so vzdušnou vlhkosťou, predsa len to vnútorné pnutie a rozsúšanie dreva (v tomto prípade lipového) spôsobilo prasknutie. Preto som to ošetril a zamedzil tak ďalšiemu praskaniu. Ale aj toto všetko prináša práca s drevom. Vidieť tu pekne teplo a prúdenie života v dreve. Je to niečo úplne iné ako sochárstvo a práca s kameňom.

S tým súvisí aj otázka, dokedy sa môže pracovať s drevom. Je ťažké rezať do suchého dreva?
Je to podstatne ťažšie. Platí taká hranica, napríklad pre topoľ, že sa musí opracovať do jedného roka, maximálne roka a pol. V praxi je vždy lepšie pracovať so surovým drevom.

Vytvorili ste aj iné diela, ktoré majú náboženský charakter?
Vyrezávam rôznych anjelov alebo tvár umučeného Ježiša Krista. Na čo som však takisto hrdý, je moje dielo v Dome nádeje vo Veľkom Šariši. Keďže ma zastupiteľstvo poverilo vytvoriť niečo, čo bude prijateľné pre rôzne náboženské denominácie, tak som sa rozhodol urobiť niečo netradičné. V strede je slnko, z ktorého vychádzajú dva lúče. Popri lúčoch je plocha, v ktorej sú vyobrazené šľapaje smerujúce k slnku, a v lúčoch je zároveň vyrytý motív Božích rúk, ktoré čakajú na človeka, aby došiel do Božieho náručia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *