KATECHÉZA (Jozef Miňo) Po spytovaní svedomia a ľútosti s predsavzatím viac nehrešiť je ďalším úkonom kajúcnika vyznanie hriechov, ktoré sa vykonáva vo vlastnej sviatosti zmierenia pred kňazom. Má byť úplné a úprimné. Kódex priamo hovorí o vyznaní hriechov: „Individuálna a úplná spoveď a rozhrešenie sú jediným riadnym spôsobom, ktorým sa veriaci v Krista, vedomý si ťažkého hriechu, zmieruje s Bohom a s Cirkvou.“ (Kán. 720 § 1) Iba fyzická alebo morálna nemožnosť oslobodzuje od takejto spovede. Existujú dôvody, keď kajúcnik nemôže vyznať hriechy. Tieto dôvody sú napr. zdravotné, keď kajúcnik vníma, ale nevie rozprávať, alebo leží v nemocnici, kde sa nedá vyznať z hriechov bez toho, aby bolo zabezpečené súkromie, aby iný pacient nepočúval hriechy vyznávané v spovedi. „Vyznanie hriechov nás aj z čisto ľudského hľadiska oslobodzuje a uľahčuje nám zmieriť sa s inými. Vyznaním sa človek postaví zoči-voči hriechom, ktorými sa previnil, berie za ne zodpovednosť, a tým sa znova otvára Bohu a spoločenstvu Cirkvi, aby si tak umožnil novú budúcnosť.“ (KKC 1455)
Je nutné, aby kajúcnik pri spovedi vyznal všetky smrteľné (ťažké) hriechy, ktorých si je vedomý, po dôkladnom spytovaní svedomia. Samozrejme, je znakom úprimného obrátenia, ak kajúcnik vyznáva všetky hriechy, aj ľahké, ktoré si pamätá, aby ich predložil v spovedi Božiemu milosrdenstvu na odpustenie (porov. KKC 1456). Pravidelná spoveď aj z ľahkých hriechov nám pomáha formovať svedomie a správne rozoznávať Božiu vôľu. Cirkevné prikázanie nás zaväzuje, aby každý veriaci, ktorý dosiahol vek usudzovania, bol povinný úprimne sa vyspovedať zo svojich ťažkých hriechov aspoň raz do roka. Kto si je vedomý toho, že sa dopustil smrteľného hriechu, nesmie pristúpiť k svätému prijímaniu, ani keby pociťoval veľkú ľútosť, prv ako by prijal sviatostné rozhrešenie. (porov. KKC 1457)
Pravidelná spoveď z našich všedných hriechov nám pomáha formovať si svedomie, bojovať proti nezriadeným náklonnostiam, nechať sa vyliečiť Kristom a robiť pokroky v živote podľa Ducha. Keď touto sviatosťou častejšie prijímame dar Otcovho milosrdenstva, pobáda nás to, aby sme boli milosrdní ako on (porov. KKC 1458). Začiatkom dobrých skutkov je vyznanie zlých skutkov.