ROK MILOSRDENSTVA (Helena Dudová OSsR) Úryvok z Markovho evanjelia (1, 40 – 2, 12) nám predstavuje Ježiša v ďalšej akcii uzdravovania. Prichádza k nemu malomocný s prosbou, aby ho očistil, a neskôr mu prinášajú ochrnutého človeka. Dnes by sa asi žiaden líder s veľkým poslaním nevenoval takejto skupine ľudí. Z takých ľudí nie je žiadny úžitok, nedá sa nimi pochváliť, ich výkonom, vzhľadom… Jednoducho sú neužitoční, sú príťažou pre spoločnosť a odsúvaní na jej okraj. To je mentalita sveta, ktorá nenápadne a pomaly zasahuje naše srdce svojím malomocenstvom, a zároveň nás paralyzuje v konaní, myslení, oberá o vnútornú krásu a slobodu.
Ježišovo konanie je však iné, naznačené súcitom a láskou, ktorá je, ako hovorí dokument Redemptor Hominis, „väčšia ako hriech, ako slabosť, ako márnosť stvorenia, je silnejšia ako smrť; je stále ochotná pozdvihnúť, odpúšťať, stále ochotná vyjsť v ústrety márnotratnému synovi… Toto zjavenie lásky sa volá aj milosrdenstvo. A toto zjavenie lásky a milosrdenstva má v dejinách ľudstva svoju formu a svoje meno: volá sa Ježiš Kristus“.
Ježiš sa nebojí malomocenstva, ktoré je nákazlivou a neľútostnou chorobou – človeka znetvoruje, je symbolom nečistoty. On nehľadí na skutočnosť, osobu bez toho, aby sa ho nič nedotklo, akoby len robil fotografiu, on sa necháva strnúť súcitom. Svätý Otec povedal: „Božie milosrdenstvo prekonáva každú prekážku a Ježišova ruka sa dotýka malomocného. Nezaujíma bezpečnú vzdialenosť a nekoná tak, že by poveril druhého, ale sa priamo vystavuje nákaze nášho zla. A takto sa práve naše zlo stáva miestom kontaktu. On, Ježiš, prijíma od nás našu chorú ľudskosť a my od neho prijímame jeho zdravú a ozdravujúcu ľudskosť. Toto sa deje zakaždým, keď s vierou prijímame nejakú sviatosť. Pán Ježiš sa nás ,dotýka‘, darúva nám svoju milosť. V tomto prípade myslíme osobitne na sviatosť zmierenia, ktorá nás uzdravuje z malomocenstva hriechu.“ Pekne vysvetľuje, že sviatosť zmierenia nemôžeme brať ako čistiareň a hriech nie je len škvrna, ktorú môžeme v čistiarni chemicky vyčistiť. Hriech je viac ako škvrna. Je to rana, ktorú treba liečiť a starať sa o ňu. A ďalej pokračuje: „Evanjelium nám znova ukazuje, čo robí Boh stojac pred naším hriechom: Boh neprichádza
robiť prednášku o bolesti; neprichádza ani odstrániť zo sveta utrpenie a smrť. Prichádza skôr preto, aby vzal na seba ťarchu našej ľudskej situácie, niesol ju až do konca, aby nás oslobodil v radikálnom a definitívnom zmysle. Takto Kristus poráža zlá a utrpenia sveta berúc ich na seba a víťaziac nad nimi silou Božieho milosrdenstva.“
Božie milosrdenstvo nás očisťuje od malomocenstva hriechu, dáva nám silu postaviť sa na nohy a víťaziť nad tým, čo nás držalo v duchovnej pasivite a väzení.