ROZHOVOR (Dada Kolesárová) V tomto roku si pripomíname pätnásť rokov od blahorečenia mučeníkov biskupa Pavla Petra Gojdiča OSBM a redemptoristu Metoda Dominika Trčku CSsR. Božím riadením sa v tomto čase podarilo ukončiť prácu na novom dokumentárnom filme o blahoslavenom P. P. Gojdičovi, ktorý hlbšie načiera do života tejto významnej osobnosti a ktorého premiéra sa uskutočnila 3. novembra, v predvečer výročia jeho blahorečenia, v sále Čierneho orla, kde bola 28. apríla 1950 zlikvidovaná Gréckokatolícka cirkev v bývalom Československu. Pri tejto príležitosti sme sa o filme a jeho tvorbe porozprávali s dokumentaristkou a producentkou Evou Kratochvílovou a režisérom Michalom Spišákom.
S kým ste pripravovali tento film?
E. Kratochvílová: Filmy tu zostávajú pre ďalšie generácie, pokiaľ sú ich témy nadčasové. Život a dielo biskupa Gojdiča je takáto téma. Mala som veľké šťastie stretnúť ľudí od arcibiskupa Mons. Jána Babjaka SJ, hovorcu Mons. doc. Ľubomíra Petríka, historika doc. Petra Borzu a mnohých ďalších, s ktorými sa pripravovala štruktúra celého scenára filmu. Za celý štáb by som sa chcela poďakovať za obrovské poznanie – témy, človeka, Gréckokatolíckej cirkvi a množstva ľudí, ktorí svojím príkladným životom, vierou, láskou boli pre svoje okolie vzorom a zostávajú ním aj po svojom odchode z tohto sveta.
M. Spišák: Počas práce na filme som sa mal možnosť stretnúť s mnohými odborníkmi, ktorí toho vedia o osobnosti biskupa Gojdiča nepomerne viac než ja. Chcem im vysloviť svoju vďaku, pretože bez nich by tento film vôbec nemohol vzniknúť. Stali sa súčasťou môjho života a ja som im vďačný nielen za odbornú spoluprácu, ale aj za príjemné ľudské stretnutia a porozumenie.
Na čo ste v dokumente upriamili pozornosť?
E. Kratochvílová: Pôvodný zámer bol vyhotoviť približne tridsaťminútový dokumentárny film, no po našom každodennom získavaní nových a nových skutočností sme tušili, že pokiaľ máme dodržať chronológiu a zanechať čo najviac pre ďalšie generácie a mladým ľuďom, ktorí možno o biskupovi Gojdičovi veľa nevedia, tak musíme byť veľmi dôslední a pristupovať k výberu s veľkým rešpektom. Pri samotnom triedení a ukladaní jednotlivých výpovedí a archívneho materiálu sme vedeli, že nesmieme zabudnúť na rozsiahle aktivity biskupa Gojdiča, životné postoje, konkrétne skutky, jeho vernosť a oddanosť Cirkvi, svojim blízkym aj veriacim.
Snažili sme sa, aby sme nesklamali, aby sme výsledkom nášho diela posunuli najdôležitejšie informácie pre ďalšie pokolenia.
M. Spišák: Životný príbeh biskupa Gojdiča je úchvatný. Svojou lyrikou a dramatizmom. A vnútornou silou, ktorú evokuje. Na počiatku je detstvo prežité v lone prírody a uprostred harmonickej rodiny. Odtiaľ zrejme pochádzal ten mierny, pokorný a láskavý pohľad, na ktorý spomínali súčasníci a ktorý vidno aj na všetkých fotografiách. A tam mala nepochybne korene aj skromnosť, láska a dôvera v život. A potom nasleduje ten úžasný dramatický oblúk, ktorý sa klenie ponad celý ďalší život. Mladý muž, kňaz, ktorý vstupuje do rádu, aby zasvätil život rozjímaniu a celý sa oddal Bohu. Obrazne povedané, aby prežil život osamote a v cele. Napriek želaniam nasleduje život plný funkcií, administratívnych povinností, život naplnený službou, poslaním, konaním dobrých skutkov, život plný lásky. A napokon prichádza odsúdenie svetskou mocou a záver života strávený v žalári, osamote a v cele. A v tom všetkom neustála pokora, pokoj v duši a obdivuhodná vnútorná sloboda. Akoby mu tá cela bola súdená a on s ňou bol zmierený už na počiatku.
Na jednej strane miernosť a láskavosť, bezhraničná pokora a túžba pomôcť každému, kto to skutočne potrebuje. Ale na druhej strane neochvejné trvanie na princípoch, ktorým veril. Preto ho svetská moc nikdy nemala príliš v láske.
V jeho pokore a láske k druhým spočívala jeho skutočná sila. Tá sila, ktorej komunistická moc, zosobnená všetkými funkcionármi, sudcami a dozorcami, vo svojom materializme nemohla nikdy porozumieť. Preto ho tak nenávidela a skryto sa ho bála. Preto ho nikdy nepustila na slobodu. Na jeho vnútornú slobodu však dosah nemala. Pretože skutočnú slobodu, ako aj skutočné väzenie si nosíme vo svojom vnútri a je len na nás, ako s nimi naložíme.
Práve pre tieto vlastnosti som bez toho, aby som preháňal, presvedčený, že biskup Gojdič patrí k najžiarivejším osobnostiam našej histórie. Preto si myslím, že poznanie jeho života, jeho názorov a činov nás môže robiť lepšími. Ak k tomu aspoň trocha prispeje aj náš film, tak naša práca nebola márna.
Čo sprevádzalo samotnú realizáciu filmového projektu?
E. Kratochvílová: Povinnosťou dokumentaristu a producenta je zaznamenávať ľudí a obdobie, v ktorom žijeme. Za obdobie 45 rokov mojej praxe som mala možnosť vo väčšine prípadov vybrať si tému alebo konkrétneho človeka, ktorý si svojím životom zaslúžil, aby mu bola venovaná pozornosť. Takúto pozornosť si zaslúži aj osobnosť biskupa Gojdiča. Po našich obhliadkach v teréne na celom území Slovenska aj na Zakarpatskej Ukrajine, po stretnutiach s ľuďmi, ktorí biskupa Gojdiča poznali, po hľadaní a čítaní obrovského množstva archívnych materiálov (Ústav pamäti národa, Slovenský filmový ústav, RTVS, archív Zboru väzenskej a justičnej stráže v Leopoldove) sme sa každým dňom utvrdzovali, že biskup Gojdič bol človekom nesmierneho duchovného rozmeru, ktorý už len svojou prítomnosťou musel vyžarovať obrovskú úctu, obdiv, láskavosť a lásku, ale u neprajníkov obrovský strach z jeho vyrovnanosti a slobodného myslenia. Natáčanie filmu trvalo rok a pol, aj keď oslovení spracovať takýto film sme boli už dávnejšie.
M. Spišák: Samotná práca na filme však bola aj veľmi zaväzujúca. Bude obraz tohto človeka, ktorý filmom vytvoríme, dostatočne reprezentatívny? Bude hodný významu, ktorý biskup Gojdič v histórii tejto krajiny zastáva? Fakty zo života, jednotlivé životné etapy, konkrétne udalosti sú zachytené v archívoch, v odborných publikáciách i spomienkach súčasníkov. Tie, pochopiteľne, musia byť vo filme obsiahnuté. Ale to by bolo asi málo. Radenie udalostí, usporiadanie materiálu, jeho nadväznosť musí asociovať dušu človeka. Jeho myslenie a cítenie. Museli sme sa snažiť vytvoriť jeho ľudský obraz.
Čím vás obohatila práca na tomto dokumentárnom filme?
M. Spišák: Možnosť pracovať na tomto filme pokladám za dar, ktorý som dostal zvláštnym životným riadením. Bola to príležitosť stretnúť sa naprieč priestorom a časom s touto významnou osobnosťou. Príležitosť spoznať jeho osudy, skutky, ktoré konal, a životné názory a postoje, podľa ktorých sa riadil. Toto stretnutie bolo pre mňa nesmierne poučné, obohacujúce a inšpirujúce.
E. Kratochvílová: Celý štáb bol poznačený silou a veľkosťou jeho myšlienok. Každým dňom sme si uvedomovali vážnosť témy, našu obrovskú zodpovednosť, aby sme v žiadnom kroku našej práce nezlyhali, aby výber archívnych materiálov, textov z jeho korešpondencie z väzenia, jeho citácie adresované veriacim aj celej spoločnosti a všetko to, čo hlásal, bolo nami vo filme bezchybne zoradené a zachytené. S obrovským rešpektom sme vyberali každé slovo, vetu, ktorá bola a zostane pre biskupa Gojdiča charakteristická.
Nedá mi nespomenúť citát z knihy Mons. prof. Petra Šturáka o Pavlovi Gojdičovi: „Život nie je ťažkým, ale vážnym podujatím“ (Dr. Štefan Hanauer). Táto veta ho usmerňovala k zodpovedným životným postojom. Nadväzujem na tento citát, ktorý je veľmi jednoduchý, ale veľmi vážny a aktuálny pre každé obdobie všetkých národov. Zvlášť v dnešnom svete by sme si tento citát mali všetci opakovať každý deň v našich rodinách, v práci aj v spoločnosti.
Dokumentárny film s názvom GOJDIČ Láska nadovšetko vznikol v rámci projektu Záchrana a prezentácia spoločného dedičstva financovaného z programu SK08 Cezhraničná spolupráca z Nórskeho finančného mechanizmu 2009 – 2014 Slovensko – Ukrajina: Spolupráca naprieč hranicou. Zároveň bol realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky, program Kultúra národnostných menšín 2016.
Má 61 minút a krátke hrané scény dotvárajú jeho atmosféru. Komentár je ladený lyricky, ale nezabúda na dôležité historické fakty. Film bol spracovaný na základe iniciatívy Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu v Prešove a s požehnaním prešovského arcibiskupa metropolitu Mons. Jána Babjaka SJ. Autorom myšlienky spracovať film o biskupovi Gojdičovi je Mons. Ľubomír Petrík. Úmyslom je natočiť celovečerný film. Tento dokument však môže na filmovom plátne zviditeľniť osobnosť vladyku Pavla Petra a stať sa tak bránou k hranému filmu.
V dokumente sú použité archívne materiály z Národného filmového archívu Slovenského filmového ústavu v Bratislave – jediný známy filmový záber biskupa Gojdiča – aj autentická nahrávka jeho hlasu či zábery z blahorečenia v Ríme. Je opatrený ukrajinskými a anglickými titulkami. Sú v ňom použité skladby Zboru svätého Romana Sladkopevca a miešaného speváckeho zboru Hlahol. Bol natočený predovšetkým ako prezentačná a učebná pomôcka.
Vo filme vystupujú: Mons. Ján Babjak SJ, Mons. Ján Eugen Kočiš, Mons. Peter Šturák, Mons. Ľubomír Petrík, archimandrita Peter Pavol Bereš, Peter Borza, Viktor Kičera, Jozef Mašlej, Imrich Marinčák, sr. Nikolaja Oľga Mydlíková OSBM, sr. Bernadeta Vošková OSBM, sr. Mária Helena Protivňáková SNPM, Juliána Filová, Erika Kleinová, Marianna Zachová, Michal Lukáč-Spitzer, Ivan Gojdič, Magdaléna Gojdičová
Hrané scény: Tobiáš Kuruc, Vladimír Noga, Dávid Rybovič, Lukáš Šoltýs
Námet a odborná spolupráca: Mons. Ľubomír Petrík, Peter Borza
Manažér projektu: Daniel Dzurovčin
Scenár: Michal Spišák
Kamera: Viktor Herrgott, Tomáš Hromada
Zvuk: Marián Pízner
Strih: Tomáš Hromada
Asistent produkcie: Daniela Oravcová
Komentár: Miroslav Kolbašský, František Balog, Juraj Zetyák
Réžia: Michal Spišák
Producent: Eva Kratochvílová