SLOVO V RODINE (Richard Vašečka) V rámci receptu na dobré manželstvo sme už hovorili o vzťahu s Bohom a o priateľstve medzi manželmi, je načase bližšie sa prizrieť téme manželskej intimity. Bez nej totiž o manželstve ani nemožno hovoriť.
Všetky ostatné body tohto receptu (modlitba, priateľstvo, zdravie, vďačnosť, milosrdenstvo a stolovanie) možno prežívať aj mimo manželstva. Môžete mať nádherné modlitbové spoločenstvo, krásne priateľstvá či skúsenosť povzbudenia a odpustenia s bratmi a sestrami, telesná intimita sa však dotýka iba manželov.
Záruka duchovnosti
Jeden z najsilnejších citátov v katechizme hovorí o vnútornom prepojení medzi manželskou intimitou a ich duchovným spoločenstvom: „V manželstve sa telesná intimita manželov stáva znakom a zárukou duchovného spoločenstva“ (KKC 2360). Ako ženatý muž som si vždy jasne uvedomoval, že telesná intimita je znakom duchovného spoločenstva. Prekvapilo ma však tvrdenie, že telesná intimita manželov je nielen znakom, ale aj zárukou duchovného spoločenstva! Niečo telesné môže byť zárukou čohosi duchovného?
Moje prekvapenie trvalo len pár sekúnd. Kým som si neuvedomil, že jestvujú sviatosti. Chlieb a víno nielen naznačujú, ale aj spôsobujú, že Kristus je prítomný. Podobne aj manželská intimita nielen naznačuje, ale aj pomáha vytvárať duchovné spoločenstvo: „Sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom odovzdávajú úkonmi, ktoré sú vlastné a vyhradené manželom, vôbec nie je iba čosi biologické, ale týka sa najvnútornejšieho jadra ľudskej osoby ako takej“ (KKC 2361).
Ak pokladáme sexualitu a telesnú blízkosť v manželstve iba za čosi biologické a menejcenné, mýlime sa podobne, akoby sme odmietali prijímanie sviatostí a za duchovné pokladali len vnútorné rozjímanie či osobnú modlitbu. Sexualita nie je len nejakým doplnkom či druhoradou záležitosťou manželstva. Je jeho základným pilierom. Je zárukou duchovného spoločenstva. A ak v záujme kvalitného duchovného života povzbudzujeme k častému a dobrému prijímaniu sviatostí, podobne môžeme manželom v záujme ich vzťahu len odporúčať dostatok kvalitného intímneho času.
Jedno telo
Manželia sa totiž prostredníctvom telesného zblíženia stávajú jedným telom. Slovenským slovom telo prekladáme niekoľko výrazov z biblickej gréčtiny. Veľmi dobre to vidno, keď sv. Pavol hovorí o rozdiele medzi smilstvom a manželskou intimitou: „Alebo neviete, že ten, kto sa spája s neviestkou, je s ňou jedno telo? Veď sa hovorí: Budú dvaja v jednom tele.“ (1 Kor 6, 16) Keď hovorí o spájaní sa s prostitútkou, používa grécke slovo sóma, ktoré označuje fyzické telo. Ak sa pohlavne spájam s cudzou ženou, môžem sa s ňou spojiť iba fyzicky či emocionálne. Keď však Pavol v druhej časti cituje z Genezis Boží plán pre manželov („Budú dvaja v jednom tele“), používa grécke slovo sarx, čo označuje bytosť, osobnosť, prirodzenosť. Manželia totiž intímne nezbližujú len svoje fyzické telá, ale stávajú sa jednou bytosťou.
A táto intimita manželov je zároveň aj znakom intímneho spojenia s Bohom. Hneď v nasledujúcej vete sv. Pavol hovorí: „Ale kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch.“ (1 Kor 6, 17) Keď zažívam skutočné manželské zblíženie, keď pociťujem, ako ma moja manželka očaruje a priťahuje, zažívam niečo z toho, čo cíti Boh voči mne!
Manželská intimita je napĺňaním manželského sľubu. Ján Pavol II. učí, že „darovať svoje telo druhému človeku je symbolom úplného odovzdania sa tomuto človeku“. Aj Písmo je v tejto veci úplne jasné: „Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi. Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena. Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť“ (1 Kor 7, 3 – 5). Odopierať seba samého, svoje telo, svojmu manželskému partnerovi je nespravodlivosť, ktorá otvára dvere satanovmu pokušeniu.
Cudzoložstvo
Človek, ktorý podvádza svojho manželského partnera, sa nazýva cudzoložník. Ježiš však jasne ukazuje, že podstata cudzoložstva spočíva v žiadostivosti: „Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 27 – 28).
Jeden z výkladov slova upozorňuje, že Ježiš nepovedal „na cudziu ženu“, ale na každú, teda aj vlastnú! Pre mňa osobne to bolo jedno z najdôležitejších usvedčení v mojom živote. Manželská čistota nie je len fráza. Ak mám čisté srdce, budem na svoju manželku hľadieť s veľkou láskou, s túžbou a vášňou, ale nie žiadostivo. Láska vidí osobu, žiadostivosť predmet svojich chúťok. A to človeka zraňuje.
Mnoho ľudí žijúcich v manželstve o sebe zmýšľa ako farizej: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik“ (Lk 18, 11). Povedali sme si, že cudzoložníkov z nás robí aj naša žiadostivosť. Ako by sme však nazvali človeka, ktorý síce nenažíva intímne s cudzím človekom (teda formálne nie je cudzoložník), ale odopiera intímne spoločenstvo aj svojmu manželskému partnerovi? Azda „neložník“ či „neložnica“? Hrešiť môžeme nielen myšlienkami a slovami, ale aj „zanedbaním dobrého“! Na základe mnohých rozhovorov viem, že toto zanedbanie naberá v mnohých kresťanských manželstvách veľké rozmery. Napriek tomu sa o ňom väčšinou „taktne“ mlčí a dlhodobo sa nerieši. Následky sú však veľmi ťažké.
Existuje niekoľko iniciatív s názvom Porno je lož. Nemožno nič iné, než súhlasiť. Katechizmus demaskuje pornografiu úplne presne: „Spočíva v tom, že sa pohlavné úkony oddelia od intimity partnerov, aby sa zámerne ukazovali iným osobám. Uráža čistotu, lebo znetvoruje manželský úkon, ktorý je vzájomným intímnym darovaním manželov. Ťažko uráža dôstojnosť tých, ktorí sa jej venujú, pretože sa jeden stáva pre druhého predmetom nízkej rozkoše a nedovoleného zisku. Jedných i druhých ponára do ilúzie neskutočného sveta. Lož, klamstvo… A my vieme, kto je „otec lži“.
Nesmieme však dopustiť, aby sa stalo lžou aj naše manželstvo! Manželský úkon je podstatná vec, ktorá odlišuje manželstvo od iných vzťahov. Je súčasťou manželského súhlasu, ktorý „spočíva v ľudskom úkone, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú: ,Beriem si teba… za manželku.‘ – ,Beriem si teba… za manžela.‘ Tento súhlas, ktorý manželov vzájomne viaže, nachádza svoje zavŕšenie v tom, že sa dvaja stávajú ,jedným telom‘ (Gn 2, 24).“ (KKC 1627)
Manželský sľub má dve časti. Jednu pozitívnu (sľubujem, čo budem robiť: milovať a ctiť) a jednu negatívnu (sľubujem, čo nebudem robiť: nikdy ťa neopustím). Mnohí považujú za porušenie manželského sľubu len porušenie jeho negatívnej časti – neveru či rozvod. Ak však vedome a dobrovoľne ignorujeme pozitívnu časť záväzku (k čomu bezpochyby patrí aj intímny život), tiež porušujeme svoj manželský sľub!
Sviatosť
Manželská intimita ponúka isté paralely s Eucharistiou. Nebuďte šokovaní, aj manželstvo je predsa jednou zo sviatostí. Ako píše viacero kresťanských autorov, v Eucharistii nám Ježiš ponúka svoje telo ako prejav najvyššej lásky a v manželstve zas ponúkame svoje telo svojmu manželskému partnerovi ako prejav lásky a celoživotnej úplnej odovzdanosti. Eucharistia je pokladaná za „prameň a vrchol celého kresťanského života“ (KKC 1324). To znamená, že kresťanský život z nej vyrastá a v nej vrcholí. Podobne je to aj s manželskou intimitou a manželským životom. Manželská intimita je nielen vyvrcholením manželského života, ale manželský život z nej čerpá silu. Ak náš manželský život stráca šmrnc, je dobré popracovať na našom intímnom živote. A ak náš intímny život za veľa nestojí, treba sa pozrieť na ostatné zložky nášho manželského života – ako napr. zdravie či priateľstvo.
Telesnú intimitu treba naozaj prepájať s priateľským vzťahom. Dobrí manželia sú zároveň priatelia i milenci. A podobne ako priateľstvo aj telesná intimita ponúka spoločné prežívanie radosti: „Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto medzi sebou spájajú, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú. Sexualita je prameňom radosti a potešenia. Sám Stvoriteľ ustanovil, aby manželia v tejto úlohe nachádzali rozkoš a šťastie tela i ducha. Manželia teda nerobia nič zlé, keď túto rozkoš hľadajú a tešia sa z nej. Prijímajú to, čo im Stvoriteľ určil.“ (porov. KKC 2362)
Na vytváraní radostného sexuálneho života treba cielene pracovať. Treba mu dať vysokú prioritu. Nemôže to byť čosi, čo sa nám „pritrafí“ na konci dňa, keď ešte náhodou zvýšia nejaké sily a čas. Aby sme sa z nášho intímneho spoločenstva mohli tešiť, potrebujeme dbať aj na svoje zdravie a odpočinok. Chorľaví a trvalo unavení ľudia si len ťažko vychutnajú radosť, ktorú vložil do manželského sexu Stvoriteľ. A postupne oň prestávajú javiť záujem. Jednou zo základných podmienok objavenia radosti z hĺbky intímneho spojenia je aj prijatie svojho tela.