UDALOSŤ (Viktor Verba) Na prelome októbra a novembra navštívi Svätý Otec najväčšiu krajinu v Škandinávii – Švédsko. Hlavným cieľom jeho cesty bude pripomenutie si 500. výročia reformácie a pápežova prítomnosť v tejto krajine bude mať najmä ekumenický charakter. V článku predstavujeme krajinu, ktorá patrí v súčasnosti k ekonomicky najrozvinutejším štátom Európy, a v rozhovore ponúkame pohľady jediného slovenského katolíckeho kňaza pôsobiaceho vo Švédsku.
Najväčšia krajina severnej Európy
Švédsko leží na Škandinávskom polostrove a ostrovoch Baltského mora, ktoré obmýva jeho pobrežie. Na západe susedí s Nórskom a na východe s Fínskom. Z hľadiska štátneho zriadenia je krajina konštitučnou monarchiou – kráľovstvom. Rozlohou a počtom obyvateľov (9,8 mil. obyvateľov) ide o najväčší škandinávsky štát, ktorý má v severnej Európe najpestrejšie etnické zloženie. To je spôsobené rozvinutým sociálnym systémom atraktívnym pre migrantov prichádzajúcich z chudobných či vojnovými udalosťami postihnutých regiónov z Ázie a Afriky. Švédsko patrí k hospodársky najvyspelejším krajinám sveta. Ťažba a spracovanie železných rúd a špecializácia priemyselnej výroby sa stali základom švédskeho hospodárstva. Viac ako 85 % obyvateľov žije v mestách, čím sa Švédsko radí k najviac urbanizovaným európskym krajinám. Medzi najväčšie mestské aglomerácie patrí Štokholm, Göteborg a Malmö.
Historicko-geografický vývoj Švédska
Územie dnešného Švédska bolo osídľované už od 2. tisícročia pred Kristom germánskymi kmeňmi. V 5. a 6. storočí sa v centrálnej časti Švédska vytvoril kmeňový zväz Švédov s centrom v Uppsale. Významný vplyv v tomto regióne mali švédski Normani (Varjagovia), ktorí podnikali svoje výpravy predovšetkým do východnej Európy a Byzancie s cieľom obchodovať a získavať nové územia. V porovnaní so zvyškom Európy prenikalo kresťanstvo do Švédska veľmi pomaly. V 9. storočí sem s cieľom evanjelizovať prišiel franský mních Ansgar prezývaný „apoštol severu“. Prvým švédskym kráľom, ktorý prijal krst, bol Olof Skötkonung. V 10. – 11. storočí boli zjednotené švédske kmene a zároveň bol vybudovaný jednotný štát. Veľký vplyv v stredoveku mal na Švédsko zväzok nemeckých obchodných miest (hanza), ktorý riadil obchod v severnej Európe a regióne Baltského mora. Hanza mala vo Švédsku silné korene predovšetkým na ostrove Gotland a zaisťovala čulé obchodné aktivity s nemeckými mestami. Významnou udalosťou v smerovaní Švédska bolo uzavretie Kalmarskej únie medzi Švédskom, Nórskom a Dánskom v roku 1397. Práve Dánsko malo v únii najvýznamnejšie postavenie, proti čomu vypuklo vo Švédsku na začiatku 16. storočia povstanie vedúce k zvrhnutiu dánskej moci a nastoleniu domácej dynastie Vasovcov. V priebehu 16. storočia získalo Švédsko rozsiahle územia na severe Škandinávie či v Pobaltí a neskôr aj na severe Nemecka. Dominantné postavenie v regióne však Švédsko stratilo po porážke s Ruskom v tzv. severnej vojne na začiatku 18. storočia. Dôležitým medzníkom v dejinách Švédska bol rok 1912, keď Švédsko prijalo princíp neutrality, ktorú si zachovalo počas obdobia oboch svetových vojen a následne i v časoch studenej vojny.
Korene protestantizmu vo Švédsku
Z hľadiska religióznej štruktúry patrí Švédsko ku krajinám s dominantnými postavením protestantizmu, ktorého prienik do Škandinávie bol úzko spojený s politickou krízou na začiatku 16. storočia a posilňovaním kráľovskej moci. Podporovatelia reformácie vo Švédsku sa snažili o väčšiu demokratizáciu Cirkvi, racionalizáciu cirkevných dogiem a zjednodušenie liturgie. Olaus Petri, najvýznamnejší protestantský kazateľ pôsobiaci vo Švédsku, rozširoval svoje učenie slovom i písmom pod priamou ochranou švédskeho kráľa Gustava Vasu a stal sa prvým luteránskym arcibiskupom Švédska. Reformačné myšlienky sa postupne rozšírili aj do ďalších škandinávskych štátov, ktoré sú spolu so Švédskom dodnes považované za tradičné bašty protestantizmu v Európe. Vo Švédsku však pôsobí aj Katolícka cirkev, ktorá je z veľkej časti tvorená imigrantmi zo zahraničia a z tohto dôvodu má výrazný multikultúrny charakter.
Martin Ferenc pôsobí vo Švédsku od roku 2003, keď nastúpil ako kaplán vo Farnosti Krista Kráľa v Göteborgu. V súčasnosti pôsobí v meste Karlstad, ktoré je vzdialené od hlavného mesta 300 km.
Švédsko patrí z hľadiska kvality života k najvyspelejším štátom v Európe. Ako sa táto skutočnosť prejavuje v živote bežných obyvateľov?
Porovnávať kvalitu života vo Švédsku s inými krajinami Európy závisí od výberu kritérií porovnávania. Ľudia sa často zameriavajú na ekonomickú časť, keď si myslia, že im práve toto kritérium zaistí spokojný život. Spokojnosť so životom a vyrovnanosť s tým, čo mám a kým som, je pravdepodobne základom kvalitného života Švédov. Už spôsobom výchovy a vzdelávania v školách sa deti učia samostatnosti a zodpovednosti. Je akousi normou, že mladí po dovŕšení plnoletosti opúšťajú svojich rodičov. Na druhej strane to prináša negatíva v podobe neúplných rodinných väzieb, kde starostlivosť o starších sa z rodinných príslušníkov prenáša na spoločnosť vo forme domovov pre seniorov. Zároveň v tom vidím aj dôvod nefunkčných manželských zväzkov, keď sa manželia rozchádzajú aj z banálnych dôvodov, prípadne manželstvo vôbec nie je vnímané ako potrebné či užitočné.
Z religiózno-geografického hľadiska je Švédsko považované za protestantskú, resp. ateistickú krajinu. Ako vnímate vzťah Švédov k viere v Boha?
Bežní obyvatelia krajiny o sebe tvrdia, že sú duchovne založení, ale duchovno dokážu nájsť skôr v prírode než v kostole. Mnohí v tomto tvrdení vidia reakciu na striktnosť švédskej cirkvi v minulosti, keď tá ako štátna inštitúcia pod vedením panovníka na seba prevzala spoločenskú úlohu. S postupným prechodom tejto úlohy na štátne inštitúcie stratila pre mnohých Švédov Cirkev relevantnosť. Od roku 2000, keď došlo k odluke od štátu, sa počet členov zmenil zo 7,4 milióna (83 %) na 6,2 milióna (63 %). Zároveň ale rastie počet členov iných cirkví, najmä z dôvodu migrácie.
V kontexte súčasnej migračnej krízy smeruje mnoho utečencov aj do Švédska. Aký postoj má táto krajina k migrantom aj vo vzťahu k príchodu kresťanov z Blízkeho východu?
Švédsko sa od konca druhej svetovej vojny stalo útočiskom pre ľudí, ktorí sa rozhodli či boli donútení opustiť svoju vlasť najmä z dôvodu rôznych ozbrojených konfliktov, ale aj z ekonomických dôvodov. A tak aj v našich farnostiach možno nájsť množstvo katolíkov, ktorí sem prišli v rôznych obdobiach: okrem všadeprítomných Poliakov napríklad sudetskí Nemci po odsune, Maďari z 50. rokov, Česi a Slováci najmä z obdobia roku 1968, Čiľania i Libanonci z 80. rokov, Chorváti z 90. rokov, Iračania, Burunďania, Sýrčania a ďalší. Tieto skutočnosti dali vzniknúť národnostným misiám a Orientálnemu vikariátu, kde kňazi pomáhajú veriacim z rôznych častí sveta integrovať sa aj v rámci Katolíckej cirkvi vo Švédsku. Žiaľ, niekedy to vedie k opačným výsledkom, keď ľudia odmietajú bohoslužby, ktoré nie sú v ich jazyku. Z rozhodnutia diecézneho biskupa je v každej farnosti pracovná skupina, ktorá sa stará o kontakt a prácu s utečencami.
Cesta pápeža Františka do Švédska bude mať najmä ekumenický charakter. Aké sú očakávania od jeho návštevy?
Svätý Otec sa veľmi spontánne rozhodol navštíviť mesto Lund, kde v roku 1947 vznikol Svetový luteránsky zväz, ktorý je zároveň organizátorom podujatia. Očakávania sú, samozrejme, rôzne. Od prehnanej predstavy, že katolícky pápež po päťsto rokoch prizná pravdu reformácie, až po demonštratívne odmietanie jeho prítomnosti v krajine. Katolícka cirkev vo Švédsku sa od ohlásenia pápežskej cesty snažila zorganizovať stretnutie pápeža s veriacimi a slávenie svätej omše, ktorá pôvodne nebola v programe. Práve druhý deň pápežovej cesty je pre našich veriacich stredobodom záujmu, keďže ekumenická pobožnosť v katedrále mesta Lund je len pre vyhradený okruh pozvaných a 10 000 lístkov na popoludňajší kultúrny program v Malmö sa vypredalo v priebehu jednej hodiny.
