Obdaruj ma svetlým rúchom

KATECHÉZA (Marko Durlák) Bezprostredne po udelení krstu kňaz podáva novopokrstenému biele rúcho so slovami: „Oblieka sa Boží služobník (meno) do rúcha spravodlivosti v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého. Amen.“ V liturgických i patristických textoch býva toto rúcho označované ako kráľovský odev, rúcho neporušiteľnosti a pod. Potom sa spieva tropár: „Veľmi milosrdný Kriste, Bože náš, ty sa svetlom ako rúchom odievaš, aj mňa svetlým rúchom obdaruj.“ Je to jeden z najstarších krstných obradov. Nie je to len symbol duchovnej čistoty a spravodlivosti, ako by mohol niekto tvrdiť. Je to vyjadrenie reálnej skutočnosti, ktorá sa tu práve odohráva. Nie je to len symbol toho, akí máme byť. Je to reálne vyjadrenie toho, čím už sme. Obrad odovzdania rúcha je vyjadrením toho, že pokrstený sa v momente trojnásobného ponorenia do krstného prameňa narodil pre nový, duchovný život, čo bude o malú chvíľu spečatené pečaťou daru Svätého Ducha. Pre správne pochopenie obsahu určitého obradu je dôležité všímať si aj to, na akom mieste je obrad umiestnený. Kde sa nachádza obrad obliekania do nového rúcha? Na hranici medzi sviatosťou krstu a pomazania svätým myrom. Je teda úzkym spojivom medzi týmito dvoma sviatosťami a prechodom od jednej k druhej. Oblečenie do bieleho rúcha stojí v protiklade s vyzlečením rúcha pred krstom. Vyzlečenie z rúcha znamená definitívne skoncovanie so starým spôsobom života v hriechu. Hriech odkryl Adamovi a Eve ich nahotu a prinútil ich zakryť sa lístím. Boli nahí aj predtým. Prečo sa ale nehanbili? Lebo boli zaodetí Božou slávou a svetlom, nevýslovnou krásou, ktorá patrí k pravej prirodzenosti človeka. Keď toto svoje prvotné rúcho stratili, zbadali, že sú nahí. Tak odovzdanie bieleho rúcha pri krste znamená návrat človeka k jeho pôvodnej celistvosti, ktorú vlastnil v raji, obnovenie jeho pravej prirodzenosti, ktorá v raji nepoznala hriech. Svätý Ambróz toto rúcho porovnáva s odevom Krista na hore Tábor. Pán na Tábore zjavuje svoje dokonalé a bezhriešne človečenstvo nie v obnaženej podobe, ale v rúchu „bielom ako sneh“. Pravú prirodzenosť človeka nám neukazuje hriech, ale raj. Krstom sa človek vracia do strateného raja a nadobúda svoju pravú prirodzenosť. V našej tradícii sa krstencovi odovzdáva ešte aj horiaca svieca, čo je len potvrdením toho, čo sa už vyjadrilo odovzdaním bieleho rúcha: čistý, nový život v Kristovi. On sám seba nazýva Svetlom sveta. Ten, kto sa s ním zjednotil v krste, sám sa stal osvieteným a jeho úlohou je poskytovať svetlo tým, ktorí sú zatiaľ v tme. Kňaz preto pri odovzdávaní zapálenej sviece hovorí: „Prijmi túto horiacu sviecu a po celý život sa usiluj o svoje prežiarenie svetlom viery a dobrých skutkov, aby si mohol, keď príde Pán, radostne mu vyjsť v ústrety so všetkými svätými.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *