SLOVO NA TÉMU (František Dancák) Pútnické miesta sú miestami duchovného prameňa veriaceho človeka, ktorý hľadá vhodné prostriedky na to, aby bola jeho viera živá, pevná a stála. Sú známe po celom svete a dodnes si zachovali poslanie miest duchovného obrátenia a posilnenia viery v Boha.
Každá krajina má svoje svätyne, kam veriaci radi putujú, aby tam obnovovali svoj duchovný život. Významné miesto majú mariánske svätyne. Je ich veľmi veľa. V niekoľkých pokračovaniach si pripomenieme aspoň niektoré. Tie najznámejšie.
Lurdy – miesto zázrakov
Mesto leží v údolí pod Pyrenejami na brehu rieky Gave v južnom Francúzsku. Neďaleko rieky, na mieste zvanom Massabielle, sa v roku 1854 zjavila Panna Mária štrnásťročnej pastierke Bernadete Soubirousovej. Miesto je jednou z najfrekventovanejších mariánskych svätýň na svete.
Neďaleko v opustenej jaskyni si Panna Mária vyvolila štrnásťročnú Bernadetu za svoju prostredníčku medzi sebou a ľudstvom. Prvýkrát sa to stalo 11. februára 1858. Po pätnásťdňovom cykle zjavení (spolu 18 zjavení) krásna Pani Bernadete oznámila: „Som Nepoškvrnené Počatie.“
Bernadeta Soubirousová neúnavne oznamovala svetu všetko, čo jej Panna Mária prikázala, i keď nie vždy a všade ju svet prijímal. Zomrela v kláštore v mestečku Nevers 16. apríla 1879 po dlhom telesnom utrpení. Pápež Pius XI. ju 8. decembra 1933 vyhlásil za svätú.
Cirkevné skúmanie udalostí zjavenia viedla komisia, ktorá 18. januára 1862 vyhlásila zjavenia za pravé a udelila súhlas, aby sa Lurdy stali pútnickým miestom.
Centrom massabielskej jaskyne je socha Panny Márie vytesaná do bieleho mramoru. Pred sochou sú sviece, ktoré nepretržite horia a vyjadrujú nehasnúcu vieru pútnikov prichádzajúcich na toto sväté miesto. Pozdĺž skaly sa nachádzajú pramene lurdskej vody, z ktorej sa môžu pútnici napiť. Veľké priestranstvo určené pre pútnikov nazývané Esplanadum tvorí komplex veľchrámov, najmä Bazilika Nepoškvrneného Počatia a Bazilika ružencovej Panny Márie.
Zjavenia Panny Márie v Lurdoch v roku 1858 sú neobyčajne závažnou historickou udalosťou a veľkým darom pre Cirkev i pre celé ľudstvo. Sú zázračné ojedinelou atmosférou nabitou úprimnými modlitbami a pokáním, ktoré Panna Mária práve na tomto mieste tak naliehavo žiadala. Denne sem prichádzajú stovky veriacich aj hľadajúcich pútnikov z celého sveta. Každý má svoju vlastnú motiváciu a vlastné prežívanie púte. Lurdy poskytujú priestor na ticho a osobnú modlitbu v chrámoch aj mimo nich, ale aj možnosť zažiť spoločenstvo a zjednotenie pri procesiách či svätých liturgiách. Zdraví aj chorí sem prichádzajú s cieľom uzdraviť svoju dušu, naplniť sa pokojom a posilniť sa vo viere.
Z Lúrd sa stalo svetové mariánske centrum, hojne navštevované pútnikmi z celého sveta. Prichádzajú sem chorí s nádejou na uzdravenie alebo s prosbou o silu pri znášaní utrpenia. Sú to príbehy mnohých ľudí, ktorých život sa náhle zmenil, ktorí stratili zmysel života, alebo pútnici, ktorí chcú posilniť svoju vieru. Je naozaj milosťou prísť do Lúrd, modliť sa v jaskyni a umyť sa v prameni. No to nie je to podstatné. Dôležité je preniesť Lurdy do svojho srdca. Tak ako to urobila Bernadeta. Podstata Lúrd je jednoduchá, ako bol jednoduchý celý Bernadetin život. Spočíva v dvoch slovách, ktoré sú dnes rovnako aktuálne ako pred 150 rokmi: modlitba a pokánie.
V Lurdoch sa stretáva šťastie i nešťastie celého nášho sveta. Vozíky s chorými každý deň zapĺňajú priestor pred Jaskyňou zjavení. Oči postihnutých sa s nádejou upierajú na sochu Panny Márie, z ich úst vychádzajú modlitby a prosby. Každodenný odpoludňajší sprievod s Najsvätejšou Eucharistiou a večerná pobožnosť ruženca na každého zapôsobí. Ak už nie duchovnou atmosférou, tak aspoň vizuálnym zážitkom. Jednoducho, Lurdy sa nedajú opísať. Lurdy je nutné vidieť.
La Salette – posolstvo nádeje
Takto nazval túto mariánsku svätyňu pápež Ján Pavol II. v liste z roku 1996, ktorý poslal biskupovi vo francúzskom Grenobli Louisovi Dufauxoci pri príležitosti 150. výročia zjavenia Panny Márie v tejto alpskej dedinke.
Nie náhodou najvyšší pastier Cirkvi pápež Ján Pavol II. prejavil takú horlivú pozornosť a hlbokú úctu zjaveniu Panny Márie v tomto alpskom kraji. Ani to, že La Salette nazval posolstvom nádeje a poukázal na trvalú hodnotu tohto posolstva nebies. Dobové náboženské pramene uvádzajú, v akých hospodársko-spoločenských a duchovných pomeroch sa vtedy nachádzala celá Európa aj Francúzsko.
V polovici 19. storočia tam žilo viac ako šesťsto obyvateľov. Žili veľmi biedne, odkázaní sami na seba. Často trpeli nedostatkom, keď bola slabá úroda alebo keď ich postihli epidémie. Vtedajší kňaz sa snažil dobre plniť svoje kňazské poslanie, ale nedosiahol takmer žiadnu nápravu v živote farníkov. Do tejto situácie prišlo posolstvo z neba, ktoré malo veľký vplyv na ich ďalší život.
Dve deti, Maximin Giraud (11 rokov) a Melánia Calvatová (15 rokov), boli svedkami zjavenia Najsvätejšej Panny. Ani jeden z nich nevedel čítať a písať. Nechodili ani na náboženstvo.
V sobotu 19. septembra 1846 zavčas rána obaja vystúpili na vrch. Poháňali malé stádočko. Stádo sa páslo a deti si ľahli do trávy a zaspali. Zrazu sa Melánia prebudila a v polovici úbočia videla svetlo. Najsvätejšia Panna sedela, rukami si zakrývala tvár, lakťami sa opierala o kolená a bola ponorená do hlbokého smútku. Potom sa postavila a prehovorila: „Poďte ku mne, moje deti, nebojte sa, priblížte sa, prichádzam vám ohlásiť novinu.“
Strach zmizol, deti sa uspokojili. Hovorila s nimi o tom, že dlho prosí za nich svojho Syna a že už nevládze dlhšie zadržať jeho trestajúcu ruku, ktorá je veľmi mocná a ťažká! Hovorila, že ľudia znesväcujú nedeľu, že v lete na svätú liturgiu chodí len niekoľko starých žien, kým ostatní celé leto v nedeľu pracujú. V zime, keď nemajú čo robiť, prichádzajú síce viacerí, no niektorí len preto, aby sa vysmievali z náboženstva. Hovorila aj o tom, ako ľudia nedodržiavajú Veľký pôst, ako furmani hrešia, preklínajú, neúctivo vyslovujú meno jej Syna… Povedala, že ak vyjde úroda navnivoč, bude to ich vina. Jej slová o skaze obilia neskôr poslúžili ako dôkaz, že deti hovoria pravdu. Posolstvo sa končilo tým, že ho majú ohlásiť všetkému ľudu.
Zvesť o krásnej Panej sa rozletela po La Salette ešte v ten večer. A pastierikovia odpovedali na všetky otázky až s neuveriteľnou pohotovosťou. Aj keď s ňou hovorili len raz, jej odkaz tlmočili svetu do najmenších podrobnosti a pravdivo.
Už 1. mája 1852 v pastierskom liste biskup z Grenoble oznámil, že sa na mieste zjavenia začne s výstavbou chrámu. Stavba bola uskutočnená v roku 1865. Posvätený bol 20. augusta 1879 a dostal titul bazilika. So súhlasom pápeža skupina kňazov utvorila rehoľné spoločenstvo a neskoršie Rehoľu misionárov Božej Matky z La Salette. Známi sú aj ako misionári Božej Matky – saletíni.
K lasalettskej Panne Márii prichádzali stále väčšie zástupy pútnikov z celého Francúzska i zo zahraničia a prichádzajú aj v súčasnosti. Priťahuje ich zvláštne čaro a neopakovateľná sila: hory, ticho, samota, žiadne obchody, žiadne davy ľudí. Len Božia Matka, jej socha, bazilika, jednoduchý dom pre pútnikov a dušu objíma kontemplatívna modlitba. Nachádzajú tu cestu k Bohu a prehlbujú vieru v Kristovu pravdu. Mnohí tu nachádzajú pokoj a zvláštnu Božiu prítomnosť, i prítomnosť Panny Márie. Je to zážitok na celý život.
La Salette je dodnes pútnickým miestom medzinárodného významu, ktoré sa zachránilo pred svetským zmätkom a turistickým ruchom. Je prvým z troch najznámejších miest, odkiaľ Božia Matka volala, aby sa ľudia spamätali, neurážali viac jej Syna Ježiša Krista a Boha milovali a prosili o zmierenie.
Mariazell – Veľká Božia Matka Rakúska
Mestečko s pútnickým chrámom a milostivým oltárom Panny Márie sa nachádza v Rakúsku, v spolkovej republike zvanej Štajersko. Ročne priťahuje tisícky pútnikov nielen z Rakúska, ale aj z okolitých krajín.
O založení tohto pútnického miesta rozpráva legenda:
V roku 1157 poslal opát Otker z benediktínskeho Kláštora st. Lambrechta mnícha menom Magnus do tohto regiónu, ktorý bol vlastníctvom kláštora. Mních mal za úlohu poskytnúť duchovnú starostlivosť a podporu tunajším ľuďom. Opát mu povolil, aby si mohol na dlhú cestu vziať so sebou neveľkú, iba 48 cm vysokú sošku Panny Márie vyrezanú z lipového dreva. Jedného večera mu však pred cieľom spadla do cesty obrovská skala, ktorá mu nedovoľovala pokračovať v jeho púti, a tak sa Magnus s modlitbou o pomoc obrátil na Božiu Matku. Zrazu sa skala rozštiepila a mních mohol pokračovať ďalej. Po príchode do cieľa postavil sochu na peň. Postavil prístrešok, ktorý slúžil ako kaplnka a zároveň aj jeho príbytok. Po „Márii v cele“, ktorá sa čoskoro stala centrom duchovného života a onedlho aj cieľom pútnikov, je pomenované aj samotné mestečko Mariazell.
Zásluhou mnícha sa v rámci jeho misionárskej práce šírila a upevňovala úcta k Božej Matke a socha stále viac priťahovala pútnikov a ctiteľov. Ľudia sa sem prichádzali modliť a postupne sa šírila povesť o zázračnom vypočutí modlitieb. Okolo roku 1200 sa z dreva vybudovaná cela prebudovala na kamennú kaplnku.
V súčasnosti sa tu už namiesto malej kaplnky nachádza veľká bazilika, ktorá počas stáročí viackrát zmenila svoju podobu. Dnešná podoba pochádza zo 17. storočia. Na baziliku bola povýšená v roku 1948. Interiér je vyzdobený zlatými, striebornými a mramorovými sochami. Zvonka vyzerá pomerne jednoducho, ale zvnútra je bohato vyzdobená barokovými maľbami a inými umeleckými dielami. V strede sa, samozrejme, nachádza socha Panny Márie. Celý rok je odetá do krásnych šiat. Iba dva dni v roku ju vyzliekajú – 21. decembra (deň založenia mesta) a 8. septembra (sviatok Narodenia Panny Márie).
Ďalším navštevovaným miestom v bazilike je pokladnica (klenotnica), kde sa nachádzajú dary pútnikov. Najcennejší je od uhorského a poľského kráľa Ľudovíta z Anjou, ktorý venoval vzácny obraz Madony. Bohato zdobený oltár venovala Mariazellu cisárovná Mária Terézia. Takisto si možno pozrieť poschodie baziliky, kde visia stovky zaujímavých obrazov, venovaných z vďaky za pomoc a uzdravenie.
Soška milostiplnej Božej Matky sa označuje ako Magna Mater Austriae (Veľká Matka Rakúska), Magna Hungarorum Domina (Veľká Pani Maďarov) a Mater Gentium Slavorum (Matka slovanských národov).
V rámci Stredoeurópskych katolíckych dní sa 21. – 23. mája 2004 konala v Mariazelli veľkolepá púť národov, na ktorej sa zúčastnili pútnici z ôsmich stredoeurópskych krajín. Cieľom púte bolo poďakovať sa Bohu za získaný dar slobody, vzájomne sa upevniť vo viere a prosiť mariazellskú Božiu Matku o jej mocný príhovor za zachovanie pokladu viery a kresťanskej kultúry v zjednotenej Európe.
