Počíta s tebou

SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran) Povolaní k večnej radosti
Svätý Otec František počas Svetových dní mládeže v Krakove vo svojej záverečnej homílii povzbudil mladých aj týmito slovami: „Dnešné evanjelium nám hovorí o stretnutí medzi Ježišom a jedným človekom, Zachejom. Ježiš túži priblížiť sa životu každého, kráčať po našej ceste naplno, aby sa jeho život a náš život skutočne stretli. Dochádza tak k najprekvapivejšiemu stretnutiu, tomu so Zachejom, šéfom mýtnikov, čiže vyberačov daní. Zachej bol teda bohatým kolaborantom nenávidených rímskych okupantov; využíval ľud, a pre svoju zlú povesť sa ani nemohol priblížiť k Učiteľovi. No stretnutie s Ježišom mu mení život, ako sa to stalo a každý deň sa môže stať každému z nás. Zachej však musel čeliť niekoľkým prekážkam, aby sa s Ježišom stretol. Nebolo to pre neho ľahké. Zachej nedokázal vidieť Učiteľa, pretože bol malý. Aj dnes nám hrozí riziko byť ďaleko od Ježiša, pretože sa necítime na dostatočnej úrovni, pretože máme nízke vedomie hodnoty seba samých. Je to veľké pokušenie, ktoré sa netýka len sebaúcty, ale dotýka sa aj viery. Lebo viera nám hovorí, že sme ,Božími deťmi, a nimi [naozaj] sme‘ (1 Jn 3, 1): veď sme boli stvorení na jeho obraz; Ježiš prijal našu ľudskosť a jeho srdce sa nikdy od nás neoddelí; Svätý Duch túži prebývať v nás, sme povolaní k večnej radosti s Bohom! Toto je naša postava (takto sme stavaní), toto je naša duchovná identita: sme milovanými Božími deťmi. Vždy. Chápete teda, že neprijať sa, byť nespokojný a myslieť o sebe negatívne značí nerozpoznať svoju najvlastnejšiu identitu: je to ako odvracať sa na inú stranu, zatiaľ čo Boh chce spočinúť svojím pohľadom na mne, je to ako chcieť zhasiť sen, ktorý on pre mňa živí. Boh nás miluje takých, akí sme, a žiaden hriech, nedokonalosť či zlyhanie ho nedonúti zmeniť postoj. Pre Ježiša – ukazuje nám to evanjelium – nik nie je nižší a vzdialený, nik nie je bezvýznamný, lež všetci sme vyvolení a dôležití: ty si dôležitý! A Boh počíta s tebou pre to, kto si, nie pre to, čo máš: v jeho očiach nič nezaváži oblečenie, ktoré máš, alebo mobil, ktorý používaš; nezáleží mu, či si oblečený podľa módy, jemu záleží na tebe, takom, aký si. V jeho očiach si vzácny a tvoja hodnota je nesmierna. Keď sa nám v živote stane, že hľadíme dolu namiesto toho, aby sme hľadeli hore, môže nám pomôcť táto veľká pravda: Boh je verný v láske k nám, dokonca je v nej zanovitý. Pomôže nám myslieť na to, že nás miluje viac, než my milujeme seba samých, že nám verí viac, než my veríme sebe samým, že nám „vždy drží palce“ ako fanúšik, ktorý sa nikdy nedá odradiť. Sme vždy jeho milovanými deťmi. Pripomínajme si to na začiatku každého dňa. Bude osožné, ak to povieme každé ráno v modlitbe: „Pane, ďakujem ti, lebo ma miluješ; som si istý, že ma miluješ; daj, aby som si zamiloval svoj život!“. Nie moje nedostatky, ktoré treba napraviť, ale život, ktorý je veľkým darom: je to čas milovať a byť milovanými.“
(úryvok homílie z 31. júla 2016)

Oheň Ducha premieňa
Svätý Otec František sa pred modlitbou Anjel Pána prihovoril veriacim slovami, v ktorých poukázal na oheň Svätého Ducha: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!“ (Lk 12, 49). Oheň, o ktorom Ježiš hovorí, je oheň Svätého Ducha, jeho živá a účinná prítomnosť v nás odo dňa nášho krstu. Tento oheň je tvorivá sila, ktorá očisťuje a obnovuje, spaľuje každú ľudskú biedu, každý egoizmus, každý hriech, premieňa nás zvnútra, znovuzrodzuje nás a robí nás schopných milovať. Ježiš túži, aby Svätý Duch vzbĺkol v našom srdci ako oheň, pretože len vychádzajúc zo srdca sa môže požiar Božej lásky rozvinúť a dať pokročiť Božiemu kráľovstvu. Nevychádza z hlavy, vychádza zo srdca. A preto Ježiš chce, aby oheň vstúpil do nášho srdca. Ak sa úplne otvoríme pôsobeniu tohto ohňa, ktorým je Svätý Duch, on nám udelí odvahu a horlivosť ohlasovať všetkým Ježiša a jeho utešujúce posolstvo milosrdenstva a spásy, vydajúc sa na otvorené more, bez strachu. Ale oheň má začiatok v srdci. Pri plnení svojho poslania vo svete potrebuje Cirkev, teda my všetci, pomoc Svätého Ducha, aby sme sa nedali zabrzdiť strachom či vypočítavosťou, aby sme si nenavykli kráčať vnútri zabezpečených hraníc. Tieto dva postoje privádzajú Cirkev k tomu, že je z nej funkčne účelová Cirkev, čo nikdy neriskuje. Ale apoštolská odvaha, ktorú v nás zapaľuje Svätý Duch ako oheň, nám pomáha prekonávať múry a bariéry, robí nás kreatívnymi a poháňa nás vydať sa aj na neprebádané alebo nepohodlné cesty, a ponúkať nádej všetkým, ktorých stretneme. S týmto ohňom Svätého Ducha sme povolaní stávať sa vždy väčšmi spoločenstvom ľudí ním vedených a premenených, plných porozumenia, ľudí s rozpätým srdcom a radostnou tvárou. Viac než kedykoľvek dnes potrebujeme kňazov, zasvätených a laikov s pozorným pohľadom apoštola, ktorý sa nechá zachytiť a postojí pri stretnutí s materiálnymi i duchovnými trápeniami a chudobou, a takto bude cesta evanjelizácie a misie charakterizovaná uzdravujúcim rytmom blízkosti. Je to práve oheň Svätého Ducha, ktorý nás vedie k tomu, aby sme sa stali blížnymi druhým: ľuďom trpiacim, núdznym v toľkých ľudských biedach, v toľkých problémoch, tým, ktorí trpia.
(úryvok príhovoru zo 14. augusta 2016)

„Nikdy sa nevzdávajme modlitby, ani keď sa nám zdá márne modliť sa.“ (twitter Svätého Otca Františka z 18. augusta 2016)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *