NÁVRAT (Daniela Vrabľová) Už hodnú chvíľu stojíte a čakáte, kým si vaše dieťa pozapína gombíky. Dolné tri zvládlo a na tie horné už nie je dobrý zorný uhol. Úmerne tomu, ako rastie jeho odhodlanie dokončiť to, klesá vaša trpezlivosť. Radšej to zoberiete do svojich rúk. Podobné skúšky rodičovskej trpezlivosti sú na každom kroku: otvoriť fľašu, vložiť kocku zo stavebnice, doplniť kúsok puzzle… No aj čokoľvek iné vieme my veľkí lepšie ako malí. S našou dokonalosťou im odovzdávame tento odkaz: ty to nevieš, si malý, radšej to prenechaj dospelým. Dieťa získava správu: Som pomalý, nemotorný, neschopný… Ak chcete zmeniť tento odkaz, nikdy nerobte za dieťa to, čo si vie urobiť samo. Keď to robíte, okrádate vaše dieťa o radosť z objavovania a o príležitosť cítiť sa schopné (kompetentné). Nikdy sa nedozviete, čo vaše dieťa dokáže, ak mu nedovolíte skúšať, objavovať, prichádzať na veci, riešiť problémy. Pre väčšinu rodičov je ťažké nechať dieťa trápiť sa, ale je to nevyhnutný proces, aby sa dieťa cítilo skutočne schopné. Pomôžem si príbehom neznámeho autora:
„Rodina na výlete v prírode našla dve kukly, ktoré boli tesne pred vyliahnutím. S nadšením sledovali, ako prvá z nich praskla a ako sa stlačený motýľ veľmi pomaly a bolestivo snažil dostať von cez malý otvor, ktorý si vyhrýzol na konci kukly. Keď sa mu to podarilo, ležal asi desať minút vyčerpaný, ale potom rozprestrel krásne krídla a vzlietol.
Keď začala praskať druhá kukla, rodina sa rozhodla, že tomuto motýľovi pomôžu. Takže keď sa začal motýľ vystŕkať, opatrne žiletkou rozrezali kuklu ako pri cisárskom reze. Druhý motýľ nikdy nerozprestrel krídla a nikdy nevzlietol. Po pár minútach potichu zahynul.
Rodina požiadala svojho známeho biológa, aby im vysvetlil, čo sa stalo. Vedec im povedal, že náročný proces liahnutia a vyliezania cez malý otvor vytláča tekutinu zvnútra tela motýľa do maličkých vlásočníc na krídlach, kde po chvíli zatvrdne a umožní motýľovi vzlietnuť, čím sa z motýľa stane krásny dospelý jedinec.“
Zapamätajte si: BEZ NÁMAHY NIE SÚ KRÍDLA!