(Milan Kuzmiak) Jacques Philippe v knihe Hľadaj pokoj a zotrvaj v ňom vyrozprával príbeh matky, ktorá prišla za ním a v slzách ho prosila o modlitbu za svoju dcéru. Jej dcéra trpela depresiami, ktoré boli spojené s obavami a úzkosťami vždy, keď mala ísť medzi ľudí. On a jeho modlitbová skupina sa modlili za uzdravenie spomínanej ženy z depresií. Hovorí však: „Keď som sa neskôr priamo stretol s mladou ženou, s úžasom som zistil, že ona svoje utrpenie prežívala v pokoji. Hovorila mi: ,Nedokážem sa modliť, ale ustavične opakujem Ježišovi slová žalmu: – Ty si môj pastier, nič mi nechýba… (Ž 23, 1). A taktiež vidím ovocie utrpenia na svojom otcovi, ktorý predtým bol voči mne vždy veľmi tvrdý, ale teraz zmenil svoj postoj.‘“
Utrpenie najbližších ľudí sa nás veľmi silne dotýka. Niekedy viac ako naše vlastné. A pritom človek prežívajúci skúšku môže znášať utrpenie ľahšie ako jeho okolie, ktoré sa znepokojuje a trápi. Ľudia niekedy prednášajú modlitby za uzdravenie, vyhľadávajú všetky možné i nemožné prostriedky, aby svojmu najbližšiemu pomohli. A pritom si neuvedomujú, že v utrpení je vždy prítomný Boh, ktorý nad trpiacim drží svoju ochrannú ruku. Ježiš ukazuje túto Božiu prítomnosť pri utrpení človeka aj v tomto príbehu trpiacej vdovy z mestečka Naim. On jej nielen vyjadruje spolucítenie, ale zároveň jej činne pomáha. Ježiš ukazuje, že pri utrpení stojí pri každom z nás. Túto božskú prítomnosť ukazujme trpiacim v našej blízkosti.