CIRKEVNÉ PRÁVO (Jozef Miňo) Prednedávnom synodálni otcovia v modlitbe a diskusii hľadali riešenia problémov rodín celého sveta na synode o rodine v Ríme. Preto je dôležité vidieť, že Cirkev ponúka pre manželov spôsob riešenia problémov a starostí, ktoré ich sprevádzajú manželov v spoločnom živote.
Kánon 776 v § 2 a v § 3 hovorí: „Z Kristovho ustanovenia platné manželstvo medzi pokrstenými je tým samým sviatosťou, ktorou sa manželia na obraz dokonalej jednoty Krista a Cirkvi spájajú s Bohom a sviatostnou milosťou akoby zasväcujú a posilňujú. Podstatnými vlastnosťami manželstva sú jednota a nerozlučiteľnosť, ktoré v manželstve medzi pokrstenými z dôvodu sviatosti nadobúdajú osobitnú pevnosť.“
Manželstvo je sviatosťou, ak sú pokrstení obidvaja manželia. Zdôrazňuje sa jednota manželstva a z nej vyplývajúca vernosť manželov, ako aj nerozlučiteľnosť manželstva, čo je prirodzené a správne. Aj zákon o rodine hovorí, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. (porov. zákon o rodine č. 36/2005) Menej sa zdôrazňuje sviatostná hodnosť manželstva. Pôsobením Božej milosti sa manželia na obraz dokonalej jednoty Krista a Cirkvi spájajú s Bohom. Jednota a nerozlučiteľnosť nadobúda osobitnú pevnosť skrze sviatosť. Katechizmus vysvetľuje, že táto milosť je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty. Touto milosťou „si v manželskom živote, ako aj v prijatí a výchove detí navzájom pomáhajú k svätosti“. Katechizmus ďalej hovorí, že prameňom tejto milosti je Kristus. (KKC 1641, 1642)
Aby jednota a nerozlučiteľnosť boli pevné a prekonali všetky prekážky manželského života a pokušenia moderného sveta, niet inej cesty pre manželov, ako ísť k prameňu milosti – ku Kristovi. On má moc cez modlitbu, počúvanie Božieho slova a ohlasovanie Cirkvi, cez sviatostný život manželov upevniť jednotu a nerozlučiteľnosť manželstva.