(Slavomír Palfi)  Apoštol Pavol nemal pokrvné deti, no tých duchovných zanechal mnoho. Ako apoštol chodil po rôznych krajoch, kde ohlasoval Ježiša Krista a zakladal cirkvi. Ľudia tam potom ďalej rástli v poznávaní Pána a vo viere. Možno sa nám zdá služba apoštola vzdialená. Ale existuje aj tzv. domáca cirkev, kde my rodičia, zvlášť otcovia, máme byť apoštolmi. A naše deti pečaťou nášho apoštolátu. Je to zodpovedné a krásne povolanie. Ohlasovať Ježiša Krista svojim deťom i celej rodine a svojím životom potvrdzovať, že patríme Kristovi. Otec ako hlava rodiny má počúvať Boha a následne podľa toho viesť svoj dom. Je to povolanie otcov, ktoré do nás vložil Boh. Teda nemáme po sebe zanechať len pokrvné potomstvo, ale naše deti majú byť aj naším duchovným potomstvom. Nie je to len úlohou kňazov. Títo majú dopĺňať to, čo deti dostávajú doma. Preto otcovia – majte čas na svoje deti a na ich vedenie k Bohu. Sami spoznávajte Božie srdce, aby ste ho mohli ukázať svojim deťom. Modlite sa za nich aj s nimi. Ak dieťa vidí svojho otca pokoriť sa pred Bohom, zanechá to v ňom veľa. Čítajte spolu Sväté písmo. Rozprávajte sa s Bohom a o Bohu. Je to naše poslanie, poslanie otca. Lebo aj pre nás otcov platí slovo apoštola Pavla: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal“ (1 Kor 9, 16). Aby sme vo svojich deťoch videli pečať svojho apoštolátu v Pánovi.