RODINA (Štefan Paločko, Marcel Pisio) Človek upadol do hriechu, rozišiel sa s Bohom a začal kráčať životom svojou vlastnou cestou. Boh je však zdrojom všetkého dobrého. Dokonale miluje človeka a túži ho navždy zahŕňať večným šťastím. Ak sa človek od Boha odvráti, neostáva mu iné, len hľadať spokojnosť v niečom inom. Okrem Boha však neexistuje nič, čo by človeka dokázalo naplniť takým šťastím, ako to človek potrebuje. Preto pokusy hľadať spokojnosť v majetku, v úspechoch alebo aj vo vzťahoch s druhými ľuďmi vedú vždy k väčšiemu alebo menšiemu sklamaniu. Takéto sklamania zas vedú k ďalším hriechom – výčitkám, hádkam, sebectvu, neochote slúžiť, odvrávaniu a mnohým ďalším. Rodiny sú nebezpečenstvu týchto hriechov vystavené v prvom rade. Všetky tieto hriechy totiž vyplývajú zo sklamania zo vzťahov, predovšetkým rodinných, a kladú si za cieľ napraviť manželku, manžela, deti či rodičov. No hriech nedokáže nič napraviť, len prehĺbiť sklamanie z nedostatku lásky v rodinných vzťahoch.

Ježiš Kristus však vstupuje do našich rodín s pozvaním, aby sme nehľadali dokonalé naplnenie svojich životných potrieb v človeku, s ktorým zdieľame rodinné spoločenstvo. Aj ten najlepší manžel, aj tá najlepšia manželka, aj tie najlepšie deti a najlepší rodičia sú hriešni ľudia a sami potrebujú byť napĺňaní láskou. Preto očakávať od nich dokonalé pochopenie, trpezlivosť či chápavosť povedie vždy v konečnom dôsledku k väčšiemu alebo menšiemu sklamaniu. Ježiš Kristus vie, že naša duša volá po pochopení, prijatí a láske, a preto nám ohlasuje, že je to práve a jedine on, kto nám vie dať to, čo naša duša nevyhnutne k šťastiu potrebuje. Je to on, kto človeka dokonale chápe, miluje, má naňho čas a je ochotný kvôli nemu nechať sa aj ukrižovať.

Svoju lásku i svoj život naplnený večným šťastím prirovnáva k vode, po ktorej človek túži a ktorú zúfalo hľadá v ostatných ľuďoch. Preto nás pozýva k sebe a hovorí: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije.“ (Jn 7, 37) To, čo človek tak zúfalo na život potrebuje, je samotný Ježiš Kristus s jeho láskou a s jeho životom, ktorý je mocnejší ako smrť, lebo je schopný smrťou prejsť do večného života. Ak sa človek nechá takto Kristom napojiť v modlitbe, v rozjímaní nad jeho životom či v prijímaní jeho tela a krvi, už nič dôležité mu v živote nebude chýbať. Všetky problémy, ťažkosti, neláska ľudí, ba aj smrť sú v Kristovi premožené, lebo jeho život, ktorým sa kresťan kŕmi, je plný Boha ako zdroja všetkého šťastia, a nemôže ho zničiť ani samotná smrť. Preto sa apoštol Pavol nebojí zvolať: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ (Rim 8, 31) Takýto kresťan naplnený Kristovým životom je skutočným dedičom večného života v Božom raji, do ktorého smeruje.

V rodinách dochádza mnohokrát ku konfliktom. Členovia rodiny sa vzájomne obviňujú z nedostatku lásky, a tak i zo zodpovednosti za konflikty. Ak je však človek naplnený Kristovým životom a prežíva dokonalé prijatie samotným Bohom, už nepotrebuje obviňovať ostatných ľudí, že mu dávajú málo lásky, že sú netrpezliví, nepozorní, sebeckí, už nepotrebuje nimi manipulovať, hádať sa a vyhrážať, aby sa mu dostalo od členov rodiny viac pochopenia a prijatia. Ak bol smädný po láske, teraz, keď sa nechal napojiť Kristom, získal všetko, čo na šťastný život potrebuje. A tak môže začať na sebe pozorovať to, čo hovorí Ježiš Kristus o človeku, ktorý je bohatý na Boží život: „Z jeho vnútra potečú prúdy živej vody“ (Jn 7, 38). Kým prázdny, nemilovaný, nepochopený človek býva prirodzene zaujatý tým, ako pochopenie a prijatie od ľudí získať, ten, kto je naplnený Kristom, môže zo svojho bohatstva rozdávať. Lásku, ktorú dovtedy od ostatných členov rodiny vyžadoval, môže teraz dávať ostatným bez ohľadu na to, či mu bude opätovaná, alebo nie. Veď Boh je nevyčerpateľným zdrojom lásky, a tak aj keby celý svet takéhoto kresťana nenávidel, dokonalosť Božej lásky a jeho života je všetko, čo potrebuje a z čoho môže stále nezištne rozdávať.

Keď malého Ježiša po troch dňoch hľadania nájdu v jeruzalemskom chráme, Mária mu hovorí: „S bolesťou sme ťa hľadali.“ Koľko bolesti prežíva mama, otec, keď hľadajú dnes svoje zatúlané deti! Koľko bolesti prežívajú rodičia a celé rodiny, keď sa deti často ani nenechajú nájsť! Koľko rôznych nebezpečenstiev aj dnes ohrozuje človeka! Koľko rôznych nebezpečenstiev ohrozuje rodinu! Diabol sa neuspokojí s niečím druhoradým, on útočí na to, čo má veľkú hodnotu. To vzácne, čo je v dnešnej dobe ohrozené, je práve rodina. Aj dnes chce v rodine, medzi ľuďmi, vo vzťahoch vládnuť zlo, klamstvo, faloš, neúprimnosť. Tak ako v každej dobe, aj dnes sa musíme postaviť na obranu. Nesmieme len tak ľahostajne vymeniť všetky vzácnosti za to, čo je menej hodnotné. V týchto časoch je ťažké žiť ako Svätá rodina, ale nie je to nemožné. Tento svet nepraje a ani zďaleka nepodporuje hodnoty a myšlienky kresťanstva. Náš každodenný život sa podstatne zrýchlil, vytvára veľké nároky na rodinu a je čím ďalej ťažšie žiť plnohodnotný kresťanský manželský život. Mnoho rodín musí denne prekonávať nemalé finančné problémy, aby vôbec prežili. Neprekvapuje, keď nás v takej chvíli prepadne zúfalstvo a beznádej. Isté však je, že zúfalstvo nikdy nie je rozumná reakcia. Ježiš mohol prísť na tento svet akýmkoľvek spôsobom, ale on si vybral rodinu. Takýmto spôsobom jej prejavil úctu.

V Ježišovi prichádza nádej aj do našej rodiny. Ak dnes naša rodina alebo niekto z nás prechádza akýmikoľvek problémami, ak sa trápime rôznymi otázkami a bojujeme každý deň so svojimi slabosťami, nebojme sa. Boh o tom vie a stojí verne pri nás. Len mu plne dôverujme a uvidíme, že našu rodinu nikdy nesklame. Tak veľmi dnes my rodičia – dnešní Jozefovia a Márie – potrebujeme odvahu nasledovať veľký príklad v plnení Božej vôle. Je ľahké povedať, že oni mali len jedno dieťa, ale ja mám dve, tri… Doba bola vtedy iná… Ale predstavme si seba v ich úlohe a to, čo od nich žiadal Boh. Keby sa vám, matky, zjavil anjel a oznámil Božie dieťa, ako by ste sa zachovali? A keby vás, otcovia, Boh postavil pred hotovú vec, že sa stanete otcom Božieho Syna, hneď by vám prebehlo mysľou: ja toho nemôžem byť hodný, jednoducho dnes sa to nedá, dnes to nie je v móde. Keď si tak predstavíme rodiny dneška, zdá sa nám to ako vymyslený príbeh. Rodiny potrebujú predovšetkým veľkú lásku, lásku Boha, ktorá sa postará o všetko.

Dávajme teda dôraz na tieto hodnoty človeka, obohacujme nimi svoje deti, dávajme im skutočné príklady, nie príklady ľudí, ktorých hanobia peniaze, žijú nemravným životom a myslia si, že sú králi zeme. Vidíme, ako sa v každej dobe démon snažil oklamať človeka, ako útočil na jeho vzťah k pravému Bohu, ako ponúkal všetko možné, len aby zničil to, čo je skutočne vzácne. Nebojme sa byť apoštolmi týchto čias, nech sa aj teraz nanovo dejú zázraky v našich rodinách, v našich vzťahoch. Nevzdajme sa odvahy hlásať vernosť Slovu, ktoré sa stalo telom, vstúpilo do tohto sveta, aby zmenilo jeho dejiny a aby zmenilo aj dejiny našej spásy. A môžeme si byť istí, že naša doba už nebude poznačená rozvodmi, potratmi a neúctou k životu človeka.