MINIROZHOVOR (Juraj Gradoš) Rozhovor s košickým eparchom Milanom Chauturom CSsR o minuloročnom ad limina apostolorum v Ríme.

Vladyka, čím vás prekvapilo posledné ad limina?

Je to už moja štvrtá návšteva ad limina, a tak som neočakával prekvapenia, lebo tu ide viac o pracovné stretnutia na kompetentných úradoch Svätého stolca. Je pravdou, že každá z týchto návštev mala svoju atmosféru, ale to vyplýva z reality zmien v spoločnosti a vo svete a tiež z faktu nového členenia Katolíckej cirkvi na Slovensku.

Čo si z nej odnášate do svojej práce v radách KBS, kde pôsobíte?

Každá kongregácia či rada pracuje v intenciách Svätého Otca, a tak je len samozrejmé, že jeho mentalita sa premieta i do usmernení pre pastoračnú prácu na jednotlivých úsekoch praktického života. Konkrétne v rade pre rodinu to pre mňa znamená vniesť viac porozumenia a milosrdenstva do vzťahov v rodine, ktorá má vzájomne komunikovať a nie sa iba stretnúť pri spoločnom stole, kde každý hovorí do svojho mobilu či četuje na internete. A čo sa týka rady pre zasvätený život, je dôležité nájsť spoločnú reč pri misijných a pastoračných aktivitách s diecéznym kňazstvom a systematizovať prácu tak, aby prinášala osoh veriacim.

Ako na vás zapôsobilo stretnutie so Svätým Otcom?

Vo všeobecnosti je známe, že každé stretnutie so Svätým Otcom Františkom nesie so sebou známku bezprostrednosti a neformálnosti. To sa dalo cítiť aj pri generálnej audiencii, aj pri spoločnej audiencii Konferencie biskupov Slovenska, keď nás hneď na začiatku vyzval: „Vy ste biskupi vo svojich diecézach i ja som biskup, tak hovorme spoločne o tom, čo nás ťaží.“ A svoje posolstvo nám odovzdal v písomnej forme, pričom nám ponechal dve hodiny na vzájomné zdieľanie. Teda bolo to naozaj bratské stretnutie.