PRÍBEH (Marta Gromošová) Vymyslieť, vybrať a kúpiť darček na narodeniny nebýva jednoduché, aj keď nás občas inšpiruje sám oslávenec alebo jeho okolie. Za menšie deti zvyknú rozhodnúť rodičia, väčšie už svoju túžbu dokážu sformulovať aj slovne, -násťroční majú svoje vlastné predstavy…
Osobitnú kategóriu predstavujú dary a darčeky k jubileám. Oslávenca možno priamo osloviť a potom čakať lepšie či horšie zahrané prekvapenie. Najťažšie sa, podľa mňa, vyberajú darčeky pre rodičov: od chvíle, keď si dieťa uvedomí, že mamku a ocka možno potešiť aj materiálnymi statkami, že sa drobnou pozornosťou dá získať priazeň a preukázať vďačnosť, sa to darčekmi len tak hemží: kúsky čokoládky, obľúbené keksíky, vystrihovačky, neskôr pokrkvané výkresy zo dna tašky… My starší sme ešte s neodolateľným šarmom aj vyšívali na riedke plátno pestrými bavlnkami zadný steh aj pár riadkov krížikov.
Ale čo kúpiť mamke na sedemdesiatku? Odpoveď je zväčša vyhýbavá, málo konkrétna, mamka dvíha oči k nebu a ďakuje, že sa toho požehnaného veku vôbec dožila, a človek aby dumal ďalej… Váha aj otec, pripomína, že Boh im dáva ešte oveľa, oveľa viac, ako si zaslúžia alebo potrebujú, vymenúva dobrá, ktorých nie je málo a ktoré si my mladí až tak neuvedomujeme a azda aj nevážime… Fajn! Síce odchádzam výrazne poučená (aj napriek môjmu veku), ale nie oveľa múdrejšia. Osvedčený scenár spoločnej ďakovnej bohoslužby, obeda, krásnej kytice, tak to by sme mali, ale darček?
Zasa som si márne lámala hlavu, keď som si spomenula na mamine Vianoce spred niekoľkých desaťročí. Ako dieťa narodené počas druhej svetovej vojny mala sviatky spojené s novým párom pančúch a sladučkým pomarančom. Nebolo to inak ani v tretej triede. Drobné, chudučké dievčatko s dlhými vlasmi a belasými očami si našlo pod voňavým stromčekom od Isuska „dedinskú klasiku“ a azda aj nejakú drobnú sladkosť, no a s rozžiarenými očami utekalo pri najbližšej možnej príležitosti k svojej drahej kamarátke. Elenka ju privítala so svojimi vzácnosťami: sladkosti, pekné šaty, ale nadovšetko krásna, milá a vzácna bola bábika s dlhými vlasmi! Ako len mama ľutovala, že azda ešte chvíľu nepočkala, keď Elenka dostala taký darček! Nemala hneď po večeri utekať do prednej izby, dnes nemala byť taká netrpezlivá, dnes sa oplatilo čakať, aspoň teda tejto milej, pekne vyobliekanej Elenke áno…
Ešte aj po rokoch od vypočutia príbehu si viem vybaviť skalenú radosť Vianoc a trocha ťažší krok na polnočnú. Ani kamarátstvo a žičlivosť nedokázali zmierniť sklamanie a do vzťahu sa priplietlo aj trocha závisti a smútku, ale vtedy si ešte bolo veľmi ťažké uvedomiť, že susedia majú tetu v Amerike.
Prečo mi však chodí po rozume práve toto? Mám predsa zháňať darček na sedemdesiatku, tak teda znova: mamka má plnú skriňu šiat, kožuch, nejaké šperky, podľa jej vlastných slov všetko, čo starý človek potrebuje. Zapínam telefón a volám sestre. Dohodneme sa rýchlo, hračkárstiev je v Prešove viac. O pár minút z jedného vychádzame. Nesieme krásne zabalenú, trocha staromódne vyzerajúcu bábiku s porcelánovou hlavou, pletenými pančuchami, dlhými šatami so zásterkou, zvlnenými vlasmi a klobúčikom. V nedeľu prinesieme našej najdrahšej oslávenkyni bábiku, ktorú nedostala vtedy.