SVEDECTVO (Henrieta Honzová) Ostávalo už iba pár minút do konca. Držala som našu štvrtorodenú na kolenách modliac sa Korunku Božieho milosrdenstva. Mamka s babkou boli tesne pri ňom, lebo jeho dych pomaly strácal na intenzite. Posledné dva dni srdce prudko bilo, akoby veľmi chcelo ostať žiť. Nedalo sa. Dedko Jozef odchádza. Navždy. Babka rukou naznačila, aby sme sa stíšili, lebo prichádza jeho čas. Opúšťa nás a ide do večnosti k svojmu Otcovi.
Nastal vo mne zmätok. Chcela som, aby bol konečne vyslobodený z tejto krutej bolesti, ale zároveň som nechcela, aby odišiel. Obe túžby sa vo mne bili a v tom všetkom vyšlo z hlbín môjho srdca: „Nech sa stane, Pane, ako ty chceš.“ Prišlo to. A ja som to prijala. Akoby zázrakom. Keď sme mali pred dvoma mesiacmi deň spoločenstva a jedno dievča hovorilo svoj príbeh, Boh mi cez jej ústa povedal, že ma prevedie cestou, ktorou nechcem ísť. „Dobrý Bože, naozaj? Zvládnem to? Ty vieš, ako veľmi som ho ľúbila. To on ma vychovával a ukazoval mi mužský vzor. Ja ešte nie som pripravená, ešte trocha počkaj.“ Boli to moje výkriky do éteru neba, ale v kútiku duše som vedela, že tomu budem musieť čoskoro čeliť.
Dôstojne sme ho obliekli a odprevadili z domu. Štyri generácie žien v jeho živote. Manželka, dcéra, vnučka a pravnučka.
Som emočný človek. Všetko sa ma dotýka. Roky som sa budila so strachom, čo ak… Čo ak si povoláš do večnosti môjho milovaného dedka alebo babku? Čo potom? Ako to zvládnem? Ako budem ďalej žiť? Na koho sa obrátim? Roky som vopred trpela za niečo, čo ma tak či tak raz čakalo. Raz tomu budem čeliť. Tá úzkosť zvierala moje srdce veľmi dlhý čas.
… medzitým sa ma dotkol Ježiš a zjavil mi svoju lásku, ktorá mi zmenila svet. Stále som prežívala strach. Predsa len, nikdy som nečelila smrti blízkeho človeka. Nevedela som, čo ma čaká, ale zároveň som mala nádej. Boh sa dotkol môjho prežívania a ja sa cítim slobodná. Cítim smútok, čo je prirodzené, ale nie je to smútok, čo ničí. Denne sa s dedkom rozprávam a prosím ho o orodovanie. Zároveň sa však prihováram zaňho. Nebo je mi teraz oveľa bližšie, osobnejšie…, lebo ma tam čaká môj milovaný dedko.
