Archive For The “Ikonopisecké školy” Category

By |

IKONOPISECTVO (Milan Gábor)   História ruského ikonopisectva je nerozlučne spätá s rozvojom kultúry ruských kniežatstiev v Suzdali, Rostove, Novgorode, Moskve či Pskove. Majstri týchto stoličných miest Rusi vytvárali umelecké diela, ktoré spájali všeobecné duchovné princípy a ikonopisecký kánon, ale rozdiely boli v jednotlivých námetoch, kompozíciách či maľbe.   Pskov Toto mesto na severozápade Ruska, neďaleko hraníc s Estónskom a Lotyšskom patrí medzi…

Read more »

By |

IKONOPISECTVO (Milan Gábor)   Tver – mesto medzi Moskvou a Novgorodom bolo aj v období 15. storočia centrom veľkého kniežatstva s prehľadným politickým životom a aktívnymi kontaktmi s Konštantínopolom, zvlášť v línii cirkevných vzťahov s nemalými kultúrnymi tradíciami.   Umelecké smery V umení Tveru jestvovalo niekoľko umeleckých smerov odrážajúcich vkus aristokracie kniežacieho dvora aj záujmy cirkevných kruhov, monastierov, nezabúdajúc ani na široké…

Read more »

By |

IKONOPISECTVO (Milan Gábor)   Tverská história obdobia 14. storočia je poznačená tragickými udalosťami. Morové epidémie, požiare, neúrodné a suché roky či tatárske jarmo, to všetko zasiahlo neľahký život obyvateľov Tveru a jeho okolia. Aj napriek týmto skutočnostiam sa z tohto obdobia zachovalo niekoľko ikon.   Pamiatky 14. storočia Pamiatky z tohto obdobia potvrdzujú skutočnosť, že v období, keď sa vo všetkých…

Read more »

By |

IKONOPISECTVO (Milan Gábor) Spomedzi umeleckých centier stredovekých ruských kniežatstiev na severovýchode Ruska je najmenej prebádaným Tver, ktorého diela tvoria tajomnú stránku histórie ruského stredovekého umenia. Týchto pamiatok pochádzajúcich či už z Tvera, alebo okolia sa nezachovalo veľa. V značnej miere sú rozmanité svojím štýlom a vzťahujú sa najmä na neskoré obdobie samostatnosti tverskej kultúry.   Tver Mesto v európskej časti Ruska…

Read more »

By |

IKONOPISECTVO (Milan Gábor) Do vzniku Moskvy (14. storočie), ktorá si začala systematicky podrobovať samostatné kniežatstvá, nebol umelecký život na území Rusi centralizovaný. Každé mesto malo svoje tradície a žilo svojím vlastným životom. Boli to mestá Rostov, Suzdaľ, Vladimír, Tver, Nižný Novgorod, Jaroslavľ, Pereslavľ, Uglič, Gorodec a Murom.   Rostov Mesto podobne ako Suzdaľ založili slovanskí…

Read more »

By |

IKONOPISECTVO (Milan Gábor) Po smrti Andreja Bohoľubského sa jediným panovníkom tzv. Vladimírskeho veľkokniežatstva stal v roku 1176 Andrejov mladší brat Vsevolod III. Jurijevič (1154 – 1212), prezývaný aj Veľké hniezdo, po rus. Большое Гнездо. Táto prezývka sa dotýkala jeho veľkej rodiny, keďže mal osem synov a štyri dcéry. V zahraničnej politike pokračoval v kurze, ktorý…

Read more »

By |

IKONOPISECKÉ ŠKOLY (Milan Gábor) Charakteristika ruských ikonopiseckých škôl Vladimírska ikona Božej Matky, o ktorej sme sa zmienili v predchádzajúcom dvojčísle, je úzko spätá s kniežaťom Andrejom Bohoľubským. Nemenej významnou pamiatkou vladimírsko-suzdaľskej školy je ikona Božej Matky zo začiatku druhej polovice 12. storočia, pomenovaná po kniežati Andrejovi Bohoľubskom. Bola namaľovaná na príkaz vladimírsko-suzdaľského kniežaťa Andreja Jurijeviča Bohoľubského (1110 – 1174),…

Read more »

oficiálny časopis Gréckokatolíckej cirkvi