Pozornosť druhých môže niekoho tešiť a napĺňať, ale v prirodzenosti človeka je skôr túžba nebyť neustále niekde na očiach. Súvisí to s našou potrebou súkromia. Na druhej strane, každý človek túži po uznaní, aby si ho tí druhí všimli. Na Krista sa upreli oči ľudí. A on v tej ľudskej pozornosti a v tomto momente začína dielo ohlasovania, dáva veci na pravú mieru. Ohlasuje oslobodenie a úľavu pre človeka. Ohlasuje príchod milosti. Ako sa ja pozerám na Krista? Je a stáva sa pre mňa tým, od ktorého cítim veľkú lásku? Alebo ostávam pri predsudkoch a falošných pohľadoch, ktoré mali mnohí ľudia v Nazarete? ( Tomáš Labanič )