SLOVO V RODINE (Juraj GRADOŠ – Vladislav Juško) Súčasné mladšie generácie trpia rôznymi modernými chorobami. Či sú to alergie, poruchy správania, či autizmus a iné ochorenia. Asi najčastejšou „chorobou“ je stres. A s ním sú prepojené aj rôzne úzkostné stavy a depresie. Častým dôvodom týchto chorôb je zmena spôsobu života a uzavretosť človeka pred prírodou.
Ľudia aj na dedine prijímajú moderný mestský spôsob života a neuvedomujú si všetky jeho negatíva. Chov zvierat prináša okrem hospodárskych benefitov a pomoci pri výchove mladších generácií aj kontakt s nimi. Dôležitosť tohto kontaktu objavili aj dnešní vedci, a tak do liečenia mnohých chorôb najmä u detí vstupujú rôzne animoterapie. Tie prinášajú pozitíva v emocionálnej aj fyzickej rovine.
Tradícia a veda
To, čo naši predkovia robili inštinktívne, dnes moderné lekárske a psychologické kapacity odporúčajú cielene. Aj keď ešte nie je táto oblasť úplne prebádaná, vedci sa domnievajú, že kontakt so zvieraťom u človeka spúšťa rôzne fyziologické a psychické procesy. Citový vzťah k zvieraťu pomáha uvoľňovať interferón. Ten posilňuje imunitný systém. Rovnako vtedy ľudské telo uvoľňuje endorfíny, ktoré zvyšujú prah bolesti.
Do značnej miery aj samotný kontakt s teplokrvným zvieraťom založený na dotykoch, hladkaní a fyzickej blízkosti pomáha pri zlepšovaní psychického stavu nielen detí, ale i dospelých. Tu nejde iba o psychické choroby, ale aj o ťažké ochorenia ako rakovina alebo stavy po operáciách. Takáto fyzická i verbálna komunikácia so zvieraťom aktivuje vnútorné zdroje pacienta a urýchľuje proces uzdravovania.
Je dokázané, že najmä u detí do dva a pol roka psychomotorické „hranie sa“ so zvieraťom rozvíja ohľaduplnosť, schopnosť empatie a emocionálnu stránku dieťaťa.
Terapie
Aj keď je množstvo zvierat, na tieto terapie sa využívajú „bývalé“ domáce zvieratá. V prvom rade tie, ktoré neboli určené na konzumáciu, a tak boli aj historicky späté s človekom omnoho „intímnejšie“. Táto spätosť vyvolávala u ľudí reakcie v ich organizme a produkciu rôznych látok. Absencia takéhoto kontaktu teda vyvoláva v ľudskom organizme deficit. Najčastejšie sa na terapiu používajú kone (hipoterapia), psy (kanisterapia) a mačky (felinoterapia).
Hipoterapia (hippos znamená po grécky kôň) sa využíva hlavne pri liečbe pohybového aparátu, chybných držaní tela, skolióz a niektorých degeneratívnych ochorení nervovej sústavy. Je účinná nielen pre deti po detskej mozgovej obrne, ale aj pri srdcovo-cievnych, onkologických či psychických ochoreniach. Aj keď pomocou hipoterapie nemožno deti celkom vyliečiť, predsa len prináša výraznú zmenu.
Táto fyzioterapeutická metóda liečby pomáha stabilizovať chrbticu a upevňovať chrbtové svaly, deti sa tiež učia v rytme rovnomerných krokov koňa lepšie koordinovať vlastné pohyby. Obsahuje dve rovnocenné zložky – hiporehabilitačnú a rehabilitačnú. Kone musia prejsť odborným jazdeckým výcvikom. Okrem neho sú pripravované tak, aby zvládli neočakávané podnety okolia, zvuky a pohyby. Musia zvládnuť vyrovnávanie náhodných nekoordinovaných pohybov dieťaťa – údery, výkyvy, ako aj samostatné cvičenie na chrbte, so sedlom alebo bez sedla.
Vlastné špecifikum a jedinečnosť hipoterapie spočíva predovšetkým vo využití koňa ako zdroja pohybových impulzov. Ten sa s pacientom pohybuje spôsobom podobným ľudskej chôdzi. Vplyvom pohybu koňa dochádza k uvoľneniu svalového napätia, odbúravajú sa patologické pohybové stereotypy, dochádza k mimovoľnému zapojeniu reflexov pre rovnováhu, podporuje sa vzpriamené držanie trupu a hlavy.
Úzkostlivé deti, autisti sa stávajú komunikatívnejšími, zvyšuje sa ich sebaistota, stávajú sa živšími. Naopak, instabilné a vzdorovité deti sa stávajú pokojnejšími a výchovne zvládnuteľnejšími. Preto sa kone využívajú aj v pedagogicko-psychologickej terapii. Samotná jazda na koni vedie k pocitu upokojenia. Svoju úlohu tu zohráva aj rytmus koňa či videnie sveta zhora, z chrbta koňa.
Hipoterapia sa využíva aj na odstránenie nedôvery, ktorá je súčasťou mnohých psychických porúch. Posilňuje intelektové funkcie, predovšetkým pozornosť, pohotovosť a rozvoj kreativity. Rozvíja sociálne vzťahy, toleranciu a kooperáciu medzi členmi skupiny.
Kanisterapia (canis znamená po latinsky pes) využíva na liečbu človeka psa domáceho a uplatňuje sa tam, kde iné metódy nemožno použiť alebo nie sú účinné. Je zameraná najmä na riešenie psychologických, citových a sociálnointegračných problémov človeka. Má však vplyv aj na fyzické zdravie, motivuje k rehabilitácii a povzbudzuje imunitu prostredníctvom psychiky.
Prirodzene a historicky je pes používaný ako spoločník osamelých a starých ľudí, problémových detí či chorých. Kým u osamelých a starých odbúrava samotu, a podobne ako v prípade ľudí s chorobami srdca a nadváhou núteným pohybom pomáha k fyzickému zdraviu, u problémových detí vedie k zodpovednosti a ohľaduplnosti. Zaháňa pocity osamelosti jedináčikov. Pes ochotne prijíma emocionálne potreby človeka, hlavne telesný kontakt. To pomáha ľuďom žijúcim v stresujúcich podmienkach a depresívnym osobám.
Pes sa často používa aj na odvedenie pozornosti od vlastných problémov (napríklad u pacientov s detskou mozgovou obrnou) či obracanie pozornosti navonok (napríklad u autistov). Psy prebúdzajú pozitívne emócie a udržujú duševne zaostalého (mentálne postihnutého) človeka v pozornosti dlhšie. Dotyky a hladenie uspokojujú potrebu takýchto ľudí po nežnosti, ktorá je u nich mnohokrát zvýšená. Pes motivuje aj k rehabilitácii a rozvoju jemnej motoriky (hádzaním loptičky, hladkaním, napodobňovaním činnosti psa…), podnecuje k naháňaniu a skákaniu pri hre a tým k rozvoju motorických schopností. U detí, ktoré trpia agresivitou, kontakt so psom zmierňuje ich nevhodné a, naopak, zlepšuje spoločenské správanie.
Felinoterapia (felis znamená po latinsky mačka) sa bežne využíva v pasívnej forme podobne ako v prípade psa. Jej prítomnosť zaháňa samotu, depresie, dopĺňa citový deficit… V prípade mačiek sa využíva ich prítulnosť, ktorá pozitívne pôsobí najmä pri rôznych psychických problémoch a pomáha nahrádzať ľudskú prítomnosť. Podobne ako pri ostatných zvieratách je človek i dieťa zvieraťom prijímaný bez podmienok. Sekundárne núti človeka k pohybu, či už ide o starostlivosť, alebo v prípade detí o hry. Na rozdiel od psov, ktoré si zachovávajú svoju hravosť aj vo vyššom veku, mačka sa vekom stáva introvertnejšou. Jej výhodou sú nižšie náklady na chov oproti koňom či psom.
Špecifická pomoc zvierat
Okrem samotnej terapie zvieratá, najmä psy, plnia dôležitú úlohu pri zabezpečení bezpečného prostredia. Po správnom výcviku sa psy využívajú v rôznych oblastiach – od záchranárskych zložiek pri hľadaní ľudí po zemetrasení či pod lavínou cez psov v silových zložkách, ktoré vyhľadávajú drogy alebo výbušniny, až po špeciálne vycvičených psov slúžiacich na zlepšenie bežného života nevidiacich.
Alergia
Mestský spôsob života rozvíja u ľudí rôzne alergie – i alergie na zvieratá, najmä na ich srsť, sliny a moč. Tieto alergie možno zmierniť obmedzením kontaktu a budovaním imunity. Pri obmedzení kontaktu je dôležité, aby zviera nevstupovalo do spálne, čistota prostriedkov na udržiavanie srsti, urýchlené čistenie toalety. Vhodné je využívanie čističky vzduchu alebo parných čističov na čistenie odevov, záclon, vankúšov i kobercov.
U detí dochádza pri kontakte so zvieraťom k budovaniu imunity tvorbou protilátok a posilňovaním bakteriálnej mikroflóry. Takýmto vystavením dieťaťa kontaktu so zvieratami sa znižuje riziko alergií na zvieratá.
Po adopcii brali naše deti veľké množstvo liekov na podporu imunitného systému. Dnes už neberú nič. Prečo? Lebo počas cesty k rodičom sme pred cerkvou skoro zrazili malé šteniatko, ktoré sa tam len tak potulovalo. Aké sme zažili prekvapenie, keď sme vyšli na rodičovský dvor a to asi štvormesačné šteňa tam bolo. Chlapcom nebolo treba nič hovoriť. Odvtedy je tento pes súčasťou našej domácnosti. Chlapci s ním chodili von a tak, ako si pes nosil do bytu rôzne alergény, aj ich imunita silnela. (Juraj Gradoš)
