BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: flickr.com)
Prebiehajúca epidémia ochorenia Covid-19 na Slovensku sa v súčasnosti dostala do svojej zatiaľ najťažšej fázy. Ide o zdravotnícku katastrofu, akú sme ešte nezažili.
Narastá počet hospitalizovaných pacientov, osobitne pacientov s ťažkým priebehom ochorenia. To spôsobuje zahltenie už aj tak obmedzených kapacít zdravotníckych zariadení, najmä tých, ktoré sú potrebné na poskytnutie intenzívnej liečby a starostlivosti. Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny, jednotky intenzívnej starostlivosti sa hrozivo zapĺňajú. Narastá riziko kritického vyčerpania zdrojov.
Ide o kvalifikovaných lekárov a sestry (zložité prístroje na umelú ventiláciu nevie bezpečne obsluhovať každý), o potrebné priestory, lôžka, prístroje, lieky. Hrozí situácia, že sa musí urobiť výber medzi pacientmi: komu sa ešte intenzívna starostlivosť môže poskytnúť, a komu už nie. Ide o triedenie chorých, čiže triáž. O ich výber na poskytnutie urgentnej alebo neodkladnej starostlivosti. Musí sa urobiť vždy, keď ide o situáciu katastrofálneho, neodvrátiteľného nedostatku nenahraditeľných zdrojov. Je častou úlohou záchranárov a lekárov urgentnej medicíny, keď riadia zásah pri hromadných nešťastiach, haváriách alebo prírodných katastrofách (medicína katastrof). Ide o to, aby existujúce zdroje a kapacity pomohli zachrániť čo najviac ľudí. Aby sa nemíňali tam, kde už medicínsky „niet pomoci“, či tam, kde možno počkať. Rozhodujú minúty, hodiny, dni. Nedostatok záchranných člnov na potápajúcom sa Titanicu. Vtedy dostali prednosť ženy a deti.
Triáž znamená nevyhnutné medicínske rozhodovanie v situácii katastrofy. Jedno z najťažších. Z pohľadu medicínskej erudície, etickej či morálnej kompetencie, právneho povedomia, ale aj psychickej, osobnostnej výbavy a odolnosti zúčastnených zdravotníkov, predovšetkým lekárov. Dotýka sa totiž základných práv pacienta, osobitne ochrany jeho života a zdravia, ako aj plného rešpektovania dôstojnosti človeka, jeho najlepších, oprávnených záujmov. Najmä záujmu prežiť. Jedna z najostrejších etických dilem, paradoxných situácií výberu, keď nie je k dispozícii žiadne „absolútne“ dobré riešenie. Románová Sofiina voľba v reálnom živote. Mnoho takých volieb. Medzi životom a životom, v situácii mučivej neistoty a nedostatku.
Rozhodovanie triáže nesmie byť ľubovoľné, impulzívne. V každom jednotlivom prípade musí rešpektovať vopred stanovené medicínske, etické aj právne pravidlá. Sú nevyhnutnou odbornou pomocou pre vopred určených lekárov, ktorí znášajú najväčšiu zodpovednosť.
Lekári urgentnej medicíny, záchranári sú na vykonávanie triáže osobitne školení. Do ich erudície sa premietajú skúsenosti medicíny, verne pomáhajúcej počas stáročí v situáciách katastrof − na vojnovom poli, za frontom, pri epidémiách moru, španielskej chrípky. Naučila sa pomáhať tak, ako je to v danej situácii najlepšie. Jej prioritou je život, jeho záchrana, nikdy nie smrť. Túto dôveru medicína nevyhnutne, existenciálne potrebuje pre dobro všetkých, ktorých sa týkajú ťažké rozhodovania, ktorým – nielen v situácii triáže – vo svojej praxi každý lekár dennodenne čelí. Aj vtedy, keď je potrebných zdrojov dostatok.
Cieľom triáže je zabezpečiť spravodlivý prístup k aktuálne dostupnej liečbe a starostlivosti podľa vopred stanovených a transparentných kritérií, a s ohľadom na všetky osoby, ktoré sa na rozhodovaní zúčastňujú, či ktorých sa jeho dôsledky týkajú. Ide predovšetkým o samotného pacienta, jeho ošetrujúceho lekára či ošetrujúci tím, o lekárov, ktorí triáž vykonávajú, ale aj o príbuzných či iné blízke osoby pacienta. V širšom pohľade vlastne o všetkých občanov Slovenska, o zabezpečenie férového rozhodovania v ťažkej, krízovej situácii s nastavením spravodlivých, dôveryhodných pravidiel, platných pre všetkých. O tom však už viac nabudúce.
