ROZHOVOR (Tomáš Miňo; foto: archív Marka Durláka)

Na otázky, čo je pokánie, na čo ho potrebujeme, ako ho máme uskutočňovať, dáva odpoveď Veľký pôst. Je to skutočne škola pokánia, do ktorej má každý kresťan vstúpiť každý rok, aby prehĺbil svoju vieru, aby prehodnotil a zmenil svoj život. Je to zázračné putovanie k samotným prameňom viery.

Len nedávno sme skončili Filipovku, čiže pôstne obdobie pred sviatkami Narodenia Pána, a už tu máme ďalší pôst – Svätú štyridsiatnicu. Východna cirkev pozná aj ďalšie pôsty, ako sú Petro-pavlovský či Uspenský pôst. Nie je tých pôstov v liturgickom období akosi veľa?

Všetky pôsty v byzantskom liturgickom roku sú výsledkom vývoja a do súčasnej dĺžky a podoby sa vyformovali v priebehu niekoľkých storočí. Tieto štyri pôstne obdobia sú spojené so štyrmi veľkými sviatkami a zároveň, dá sa povedať, zodpovedajú štyrom ročným obdobiam.

Čím sa líši Veľký pôst od iných pôstov vo východnej cirkvi?

Keby sme si porovnali mníšsku pôstnu disciplínu všetkých pôstnych období, zistili by sme, že sa takmer vôbec nelíšia. Veriaci staršej generácie môžu dosvedčiť, že v minulosti sa nerobili svadby ani počas Petro-pavlovského či Uspenského pôstu. Veľký pôst je výnimočný najmä svojimi aliturgickými dňami, čo znamená, že od pondelka do piatka sa riadna svätá liturgia neslávi. Čo však vôbec neznamená, že cerkvi sú zatvorené. Práve naopak, počas Veľkého pôstu je modlitebný a liturgický život veriacich oveľa intenzívnejší.

Má Veľký pôst aj svoju vlastnú liturgickú knihu či nápevy?

Vzhľadom na to, že Veľký pôst má výrazne kajúci charakter, jednotlivým modlitbám sú prispôsobené aj nápevy, aby bola zachovaná harmónia medzi obsahom textu a spevom, ktorý má daný text vyjadriť. Preto sú nápevy počas pôstu ťahavejšie a melancholickejšie.

Prečo sa práve vo Veľkom pôste slávia zádušné soboty?

Kresťanský pôst nikdy nesmie byť sám. V Cirkvi ho musia sprevádzať ďalšie dve duchovné činnosti, a to sú modlitba a almužna. Modlitba za zomrelých sa dá priradiť k obidvom. Je to modlitba a zároveň almužna, lebo almužnou treba rozumieť všetky skutky milosrdenstva, kam patrí aj modliť sa za zomrelých.

Existuje vo východnej Cirkvi nejaká príprava na pôst?

Pravdaže. Každý, kto chce brať pôst vážne, vie, že je to dosť výrazná zmena v štýle života. Viac modlitby, viac pôstu, viac askézy a sebazaprenia. Nie každý takúto radikálnu zmenu znáša a mnohí aj pri najúprimnejších úmysloch po pár dňoch pôstny zápas zanechajú. Cirkev ako dobrá matka a učiteľka vie, že každá náhla zmena môže priniesť viac škody ako úžitku. Preto na pôst pripravuje svojich veriacich postupnou prípravou, ktorá trvá štyri týždne, kde každá nedeľa má svoju špecifickú tému.

Má Svätá štyridsiatnica nejakú špecifickú štruktúru? K čomu pozývajú jednotlivé pôstne nedele veriaceho človeka?

Počas Štyridsiatnice sú veľmi výrazné dni od pondelka do piatka. Sú to plne aliturgické dni, ale v stredu a v piatok sa slávi služba vopred posvätených darov, aby veriaci neboli pozbavení eucharistie, ktorá je pre nich zvlášť dôležitým pokrmom a posilou v pôstnom zápase, podobne ako manna, ktorou sa sýtili Izraeliti počas štyridsaťročného putovania púšťou. Sobota a nedeľa, keďže nie sú pôstnymi dňami, predstavujú pre veriacich istú úľavu, akoby zastávku na ceste, aby si mohli oddýchnuť, nabrať síl a od pondelka sa znova vydať na cestu askézy a duchovného zápasu. Tieto nedele, zvlášť od druhej polovice pôstu, teda od Krížupoklonnej nedele, majú tiež svoje témy, resp. ponúkajú vzory hodné nasledovania. Sú nimi prepodobný Ján Listvičník a prepodobná Mária Egyptská.

Prečo je, podľa vás, pôst dôležitý v živote človeka 21. storočia?

Možno nikdy nebol pôst taký dôležitý ako práve v tejto dobe. Žijeme v časoch veľkého dostatku všetkého. Netrieme núdzu, máme dokonca nazvyš a sme svedkami toho, ako sa jedlom plytvá. V konzumnej spoločnosti človek s pôstom veľmi neráta, lenže ak nebude praktizovať dobrovoľný pôst, následkom konzumného spôsobu života bude neskôr nútený praktizovať pôst nútený, nedobrovoľný, a ten je vždycky oveľa ťažší.

Niekoľko rokov pôsobíte v zahraničí. Mohli by ste porovnať prežívanie pôstneho obdobia v zahraničí a na Slovensku?

Pôstna disciplína je v každej krajine iná. Biskupské konferencie pre latinských katolíkov a synody či rady hierarchov pre východných katolíkov majú kompetenciu pôstnu disciplínu pre veriacich danej cirkvi či krajiny upravovať podľa požiadaviek čias, buď sprísňovať, alebo poľavovať. Sme svedkami skôr tej druhej verzie. Viac sa poľavuje vzhľadom na stále väčšiu neschopnosť človeka ovládať sa a vedieť si rozkázať. Ale o to viac teší už niekoľkoročná tradícia – pôstny program známy aj na Slovensku ako Exodus 90, a ten dá človeku riadne zabrať. Je to vlastne odpoveď na konzumný spôsob života. Vždycky, keď sa v niečom poľaví až do krajnosti, zrodí sa túžba po niečom presne opačnom. Možno by stálo za to vytvoriť nejakú jeho verziu aj pre gréckokatolíkov, resp. pre veriacich byzantskej tradície, aby takýto program mohol byť prijateľný napr. aj pre pravoslávnych veriacich.

Čo pre vás osobne znamená Veľký pôst?

Pre mňa osobne je pôst presne tým, ako ho prezentuje naša byzantská spiritualita. Nie je o zamračenej tvári, nie je o smutnom a nechcenom odriekaní. Má pozitívny charakter. Je o pestovaní cností. Cnosti sú tým najkrajším šperkom a odevom, ktorý krášli tak mužov, ako aj ženy. Bez cností, ako je napríklad miernosť, trpezlivosť, vďačnosť, skromnosť a mnohé ďalšie, je človek osobnostne veľmi chudobný. A práve Veľký pôst, ako vravievali otcovia, je časom duchovnej jari, je to duchovná lúka, kde sa tieto cnosti pestujú.

K čomu by sme, podľa vás, ako veriaci mali dospieť na konci nadchádzajúceho Veľkého pôstu?

Zavŕšením Veľkého pôstu je Veľký – Strastný týždeň; oslava a aktuálne prežitie Pánovho utrpenia, jeho smrti a zmŕtvychvstania. Nemožno prežiť tieto pre kresťana najposvätnejšie dni bez dobre prežitého pôstu. Podceniť toto obdobie a prejsť ho bez povšimnutia by znamenalo bezstarostne spať ako apoštoli vo chvíli, keď sa Kristus potil krvou a prežíval svoj predsmrtný zápas. Nedovoľme, aby sa i k nám obrátil s výčitkou: „Spíš? Nemohol si so mnou bdieť aspoň hodinu?!“ Celý pôst je o veľmi intenzívnom a intímnom spoločenstve s Kristom postiacim sa, opusteným, vysmievaným, potupeným, ukrižovaným a napokon i vzkrieseným. Toto dokáže prežiť len ten, kto mu denne niekoľkokrát opakuje: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem.“

Viete že:  Veľký pôst má svoju vlastnú liturgickú knihu – Pôstnu triódu. Tá obsahuje spevy a biblické čítania na každý deň veľkopôstneho obdobia počnúc Nedeľou mýtnika a farizeja a končiac večierňou Veľkej a svätej soboty. Piesne triódy boli zostavené prevažne po skutočnom vytratení sa katechumenátu, t. j. prípravy na krst dospelých kandidátov pri vstupe do Cirkvi. Ich dôraz preto nespočíva na krste, ale na pokání.