SLOVO V RODINE ( Zuzka Lauková – Anna Siekelová )
Rodičom ani dieťaťu sa nedá naprogramovať každá informácia, rozhovor či prednáška. Všetko má svoj čas a obsah. Treba si uvedomiť, že ľudská sexualita je súčasťou stvorenia človeka Bohom, nie je teda ľudským „vynálezom“, ale je darom človeku, preto je vo svojej podstate dobrá.
Sexualita je spôsobom bytia, ktorým sa všetci prejavujeme, komunikujeme, cítime, vyjadrujeme a žijeme ľudskú lásku. Je podstatnou časťou vývoja a výchovného procesu človeka: od pohlavia sa odvodzujú biologické, psychologické a duchovné znaky, ktoré ho robia buď mužom, alebo ženou a podmieňujú jeho zrelosť a začlenenie sa do spoločnosti. Každý prejav a odlišnosť zodpovedá Božiemu plánu: buď sme povolaní žiť v manželstve, či zasväteným životom, alebo osamote. Vo výchove k ľudskej láske sú často predsudky i nedostatky. Rodičia niekedy nevedia alebo ani nechcú viesť s deťmi dôverné rozhovory. Deti však treba vždy sprevádzať. Ich správna formácia sa neobmedzuje iba na poúčanie rozumu, ale na vôľu, city, sociálny a duchovný aspekt; teda schopnosť dávať sa, darovať sa. Je to trvalý proces s postupnosťou, teda nie krátka jednorazová prednáška alebo rozhovor.
Láska a vzájomná dôvera v rodine je pre harmonický vývoj dieťaťa dôležitá už pred jeho počatím a narodením. Dieťa by malo byť prijaté, milované a uznávané vďaka láske rodičov. Najskôr si buduje úzky vzťah s matkou, no čoskoro svoje miesto zaujíma aj otec. Bezprostredná komunikácia, láskyplná starostlivosť aj dojčenie majú veľmi pozitívny vplyv. Približne o pol roka objavuje citové puto, pocit bezpečia a istoty i k najbližším príbuzným.
V druhom až treťom roku života začína vlastné vedomie buď mužskej, alebo ženskej pohlavnej roly. Dieťa sa začína pýtať, ako prišlo na svet. Príležitosť na priaznivý rozhovor možno využiť i bez ich otázok, napríklad ako sa ocko s mamou zoznámili, aká bola svadba, čo sa po nej udialo, ako sa tešili na jeho narodenie. Opakujte to dookola, lebo dieťa túži po vašom rozprávaní, zaujíma ho, prečo je tu. Teší sa, že ste sa ľúbili ešte viac, keď bolo v maminkinom brušku. A že ste sledovali, či dýcha, či je spokojné a šťastné. Ak sa očakáva súrodenec, prežívajte spolu toto tehotenstvo, hladkajte rastúce bruško a prihovárajte sa dieťatku, kým sa nenarodí.
Deti už začínajú chápať, že ich odlišujú mužské alebo ženské pohlavné orgány a dôležité je postupne pochopiť aj ich význam. Rodičia by mali dokázať veľmi jednoducho vysvetliť, ako príde spermia k vajíčku a vznikne dieťatko, ktoré dostane od Boha dušu, ako rastie, až sa narodí a potom je dojčené. Ak hovoríte o intímnom spojení, neporovnávajte ho so svetom rastlín ani zvierat; ten nemá lásku. Je však na vás, aby ste podľa vývoja svojho dieťatka určili najvhodnejšie obdobie na jednotlivé jednoduché informácie. Ak budete odpovedať vyhýbavo, prestane sa pýtať a neskôr ich bude hľadať inde, kde ich často nájde skreslené a nepravdivé.
V predškolskom veku má mať dieťa zdravý stud, úctu a obdiv ku všetkému, čo je spojené s počatím a porodením dieťaťa. Musíte ho varovať pred sexuálne úchylnými ľuďmi (pedofilmi) a vysvetliť, že nikto ho nemôže nevhodne hladkať a dotýkať sa ho. Ak by sa to stalo, musí to ihneď povedať mame alebo ockovi. Treba však reagovať uvážlivo, lebo často väčšie zranenie môže nastať dramatizáciou odhalenia (v rodine, škôlke, škole či na polícii).
Po biologickej a psychickej stránke pretrváva „sexuálny pokoj“ aj v mladšom školskom veku. Jeho prejavom sú partie detí rovnakého pohlavia. Dieťa by už malo vedieť pravdu o pohlavnom spojení medzi mužom a ženou. Že aj ono je výsledkom intímneho života ocka a mamy: je to prirodzené, dobré, krásne a správne. Primeraná informácia o vlastnej láske rodičov nemôže deti šokovať, lebo nie je to nič zlé ani nevhodné. Nebojte sa, ani keď nie ste úplná rodina. Prijať zlyhanie alebo obmedzenie môže byť aj určitá výhra.
Práve v tomto veku sú deti oveľa otvorenejšie takýmto rozhovorom ako neskôr. Informácie dávajte „po kvapkách“, prípadne aj v dlhších časových intervaloch, záleží to od reakcie dieťaťa, rozhodne nie naraz. Rodič chce dieťaťu zvyčajne len dobre a je vždy lepšie, ak nevhodné informácie dieťa zachytí až po pravdivých. To je veľmi dobrá „imunizácia“ voči zlu, ktorého vplyvu sa nedá celkom vyhnúť, ale dá sa naučiť vytláčať ho a premáhať.
Dospievajúce dievča treba pripraviť na menštruáciu. Matka jej tak pomôže s radosťou prijať ženstvo v telesnom, psychologickom i duchovnom aspekte. Má ju riadne (ak je autentická, čiže vie, o čom hovorí a čo pozná aj sama na sebe) poučiť o plodnom období v menštruačnom cykle, nie však o využívaní pohlavného spojenia v jeho priebehu. V prvom rade ona by jej mala odovzdať tajomstvo o odovzdávaní života – je to naozaj úžasné privilégium. Matky, nevzdávajte sa ho. Sú otcovia, ktorí dcére po prvej menštruácii kupujú malé darčeky alebo usporiadajú rodinnú večeru či výlet.
Je však rovnako nevyhnutná zodpovednosť otca, aby vysvetlil dospievajúcemu synovi rannú erekciu i prvú nočnú polúciu a privítal ho v mužskom svete skôr, ako sa to dozvie od iných.
Stále je nedostatok otvorenej a dôvernej komunikácie i pokojných a pozitívnych rozhovorov zameraných na manželstvo, rodinu, materstvo a otcovstvo. Pritom ako pomoc je ponúkaný dostatok kníh, článkov, mediálnych relácií, organizácií, podpory duchovných.
Masturbácia sa môže objaviť u detí ešte pred pubertou. Pozorní rodičia ju postrehnú. Vždy treba myslieť na príčiny (horšia hygiena, manipulácia s pohlavnými orgánmi a sprevádzajúci príjemný pocit, kamaráti v škole) a predchádzať im. Na začiatku puberty je zvýšená dráždivosť žaluďa penisu; nepoučení chlapci ani nemusia vedieť, o čo ide. Dospievajúce detí prekonávajú sexuálne napätie návykovým správaním. Preto je dôležitejšie riešiť príčiny, ako potláčať jav. Treba ich povzbudzovať k pestovaniu pevnej vôle, studu, k dodržovaniu hygieny, mať prehľad o kamarátoch a kamarátkach, naučiť sa vyhýbať obrazovým sexuálnym podnetom v časopisoch, filmoch či na internete.
Podobne je to pri sklone k homosexualite. Treba ujasniť, či ide o fyziologickú, alebo psychologickú poruchu, či je následkom nesprávnej výchovy, až defektného vzťahu s matkou alebo otcom, či má svoj pôvod v zlom príklade, v návyku, alebo v zneužití. Účinná pomoc je v porozumení, v dôvere, v pomoci ovládať sa, v podpore o morálne úsilie a ak treba, aj v odbornom vedení kresťanského lekára alebo psychológa.
Je dôležité cvičiť sa v komunikácii: počúvanie je podmienkou, aby sme dokázali s druhým zmysluplne hovoriť. Rozhovor je vždy hlavne o záujme, stretnutí, láske, citoch, nie o odcudzení. Mal by byť priateľský, vyvolávať sympatiu, nie podceňovanie alebo iróniu. Jeho cieľom je spoločné objavovanie a porozumenie, nie snaha umlčať toho druhého. Treba si objasniť pojmy a zistiť jadro sporu, v čom máme spoločné stanoviská a na čo odlišné názory. Niekedy je dôležité dočasne prijať aj reakciu toho druhého a vidieť problém jeho očami.
Hodnotovú orientáciu si musia rodičia rozvíjať a naučiť sa ju odovzdávať deťom. Toto je len akési usmernenie alebo návod. Ak sa necítia byť schopní plniť si túto úlohu v plnom rozsahu, majú sa obrátiť na ďalších, ktorí požívajú ich dôveru. Škola im má pomáhať a dopĺňať ich. Sexuálna výchova má byť pravdivá. Nie je to iba informácia ani jej časť, ale je stálou skúsenosťou, získanou dlhodobým príkladom rodičovskej odpúšťajúcej a milujúcej lásky.
Parent STAR je program, ktorý pomáha rodičom komunikovať s deťmi o sexualite ešte pred nástupom puberty. Dospievajúcim žiakom a žiačkám, a mladým dospelým je určený školský program Teen STAR.
