SLOVO O IKONE (Milan Gábor; foto: svnikolae.ru)
Ak neberieme do úvahy ikony sviatkov alebo tie, kde je Bohorodička znázornená v modlitebných pózach ako oranta či deésis, je skoro vždy zobrazená s dieťaťom Kristom. A v takýchto prípadoch je buď v type hodigitrie, kde Kristus sedí v matkinom náručí a Bohorodička naň ukazuje rukou ako na cestu k spáse, alebo v type eleusy – nežnej Panny a milujúcej Matky, ktorá sa lícom dotýka svojho Syna, ktorý ju nežne objíma. Sú však aj ojedinelé ikony, kde Bohorodička oboma rukami objíma svojho Syna, a medzi takéto patrí aj táto ikona.
Dihtjarivská ikona Bohorodičky (po ukrajinsky Дігтярівcка) zobrazuje Božiu Matku v type eleusy – nežnej, milujúcej Matky, ktorá oboma rukami objíma svojho Syna. Táto divotvorná ikona sa zjavila v obci Dihtjarivka na severe Ukrajiny v Černihivskej oblasti. Presný čas jej objavenia nie je známy, možno však predpokladať, že to bolo do roku 1700, pretože z obdobia pred začiatkom Severnej vojny (1700 – 1721) sú zaznamenané svedectvá veriacich o tom, že po tvári Bohorodičky stekali slzy. Čo bolo akoby predzvesťou smútku z drvivej porážky ruského vojska v bitke pri Narve proti švédskemu kráľovi Karolovi XII.
V roku 1708 bola ikona umiestnená v novopostavenej pokrovskej cerkvi (chrám zasvätený Presvätej Bohorodičke Ochrankyni) v Dihtjarivke a ozdobená pozlátenou striebornou rizou. Cerkev bola postavená na náklady Ivana Stepanoviča Mazepu – hajtmana Ukrajiny (1687 – 1709), na ktorého požiadavku bola vyhotovená aj riza pre ikonu Bohorodičky. Je známe, že hajtman sa modlil v cerkvi pred divotvornou dihtjarivskou ikonou Bohorodičky pravidelne až do času, kým nebol nútený opustiť Ukrajinu, teda do 7. októbra 1708. Do dejín sa okrem iného zapísal predovšetkým ako účastník Severnej vojny, v ktorej sa po sklamaní z imperialistickej politiky ruského cára Petra I. pridal na stranu antimoskovskej koalície, vedenej švédskym kráľom Karolom XII.
Pokrovská cerkev v Dihtjarivke jurisdikčne patrila pod správu Spaso-preobraženského monastiera (monastier zasvätený sviatku Premenenia Pána), ktorý bol od obce vzdialený 16 km v meste Novgorod-Siver. Keď mnísi preniesli ikonu z Dihtjarivky do monastiera, bolo evidentné, že Bohorodička si to neželá, pretože zázračným spôsobom vrátila ikonu do pokrovskej cerkvi v Dihtjarivke. Do revolúcie v roku 1917 sa ikona nachádzala v tejto cerkvi. V období sovietskej vlády bola cerkev čiastočne zničená, kupoly boli odstránené a ikona skončila nevedno kde. Zachovala sa však riza z ikony, vyhotovená na objednávku hajtmana Mazepu, ktorá sa v súčasnosti nachádza v jednom z múzeí v Kyjeve.
Aj napriek tomu, že sa pôvodná ikona nezachovala, jestvuje niekoľko kópií tejto divotvornej ikony Bohorodičky. Najstaršou zo zachovaných kópií je ikona z roku 1794, ktorá sa v súčasnosti nachádza v múzeu v meste Černihiv. Ikona zobrazuje Božiu Matku po hruď v červenom maforiu, ktorá ľavou rukou pridržiava plece Krista, stojaceho po ľavici Bohorodičky. Pravú ruku má Bohorodička pozdvihnutú v modlitebnom geste pri Kristovej tvári. Dieťa Kristus oboma rukami objíma Božiu Matku. Pravú ruku nevidno, ľavou sa dotýka maforia. Odetý je v svetlom chitóne, ktorý má prepásaný úzkym červeným pásom.
Hoci slávenie liturgickej pamiatky ikony nebolo oficiálne ustanovené, ikonu si zbožný ľud uctieva podľa zavedenej tradície každoročne na desiaty piatok po Pasche. Podľa iných zdrojov 23. júla. Túto ikonu si zvlášť uctievali poľnohospodári.
