SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: flickr.com)
Svätý Otec František vo svojom nedeľňajšom príhovore povzbudil ľudí k tomu, aby nasledovali mentalitu Ježiša Krista, nie mentalitu sveta.
Evanjeliové čítanie z dnešnej nedele (porov. Mk 1, 14 – 20) nám ukazuje, takpovediac presun svedectva od Jána Krstiteľa k Ježišovi. Ján bol jeho predchodcom, pripravoval mu pôdu a pripravil mu cestu: teraz môže Ježiš začať svoje poslanie a ohlasovať spásu, ktorá je už prítomná; tou spásou je on sám. Ježišovo ohlasovanie je zhrnuté v slovách: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 15)
Jeho posolstvo nás pozýva zamyslieť sa nad dvoma podstatnými témami: čas a obrátenie. V uvedenom texte evanjelistu Marka sa pod časom chápe trvanie dejín spásy konanej Bohom; teda naplnený čas je časom, keď toto spásne konanie vrcholí, dochádza k jeho plnému uskutočneniu: je to dejinný moment, v ktorom Boh poslal Syna na svet a jeho kráľovstvo sa „priblížilo“ ako nikdy predtým. Čas spásy sa naplnil, lebo prišiel Ježiš. Ale spása nie je automatická; spása je darom lásky a ako taká je ponúknutá ľudskej slobode.
Vždy, keď sa hovorí o láske, hovorí sa o slobode. Láska bez slobody nie je láskou; môžu tam byť záujmy, strach, mnohé veci, ale láska je vždy slobodná. A pretože je slobodná, vyžaduje si aj slobodnú odpoveď, vyžaduje si našu konverziu, obrátenie. Ide teda o zmenu zmýšľania a o zmenu života: nenasledovať už vzory sveta, ale ten Boží, ktorým je Ježiš. Nasledovať Ježiša, to, čo Ježiš robil a čomu nás učil. Je to rozhodujúca zmena vo videní i v postoji. Totižto hriech, najmä hriech svetáctva, ktorý je ako vzduch, preniká všade, priniesol mentalitu, ktorá je zameraná na presadzovanie seba samých proti ostatným. Aj proti Bohu. Mentalita hriechu a mentalita sveta sa neštíti použiť podvod a násilie. Vidíme, čo podvod a násilie spôsobujú: žiadostivosť, túžbu po moci a nie službe, vojny, ťaženie z ľudí… Toto je mentalita podvodu, ktorá má bezpochyby svoj pôvod v otcovi podvodu, veľkom klamárovi, diablovi. On je otcom lži, tak ho definuje Ježiš.
Tomuto všetkému oponuje posolstvo Ježiša, ktoré nás pozýva uznať si svoju odkázanosť na Boha a na jeho milosť; mať vyvážaný postoj voči pozemským dobrám; byť prijímajúcimi a pokornými voči všetkým; poznať samých seba a nachádzať svoje naplnenie v stretnutí a službe druhým. Pre každého z nás je čas, keď môžeme prijať spásu, krátky: je to trvanie nášho života na tomto svete. Je krátky. Život je dar Božej nekonečnej lásky, ale aj čas preverenia našej lásky voči nemu. Preto každá chvíľa, každý okamih našej existencie je vzácnym časom milovať Boha a blížneho, a tak vstúpiť do večného života.
Drahí bratia a sestry, buďme pozorní a nenechajme Ježiša prejsť bez toho, aby sme ho prijali. Svätý Augustín hovorieval: „Mám strach, že by Boh prešiel.“ Strach z čoho? Z toho, že ho nerozpozná, neuvidí, neprijme. Nech nám Panna Mária pomáha prežívať každý deň, každú chvíľu ako čas spásy, keď Pán prechádza a volá nás, aby sme ho nasledovali, každý podľa svojho života. A nech nám pomáha obrátiť sa od mentality sveta, svetských fantázií, ktoré sú iba umelým ohňostrojom, k mentalite lásky a služby. (úryvok príhovoru z 24. januára 2020)
„Život je dar Božej nekonečnej lásky, ale aj čas preverenia našej lásky voči nemu.“ (Svätý Otec František)
