Doma a o Bohu

SVEDECTVO (Juliana Troščaková; foto: Juliana Troščaková)

S Martinom sme manželmi desať rokov. Máme šesť detí, dvaja z nich sú tretiaci v domácej škole, ostatní sú neškôlkari. Keď sme čakali tretie dieťa, spoznali sme montessoriovskú pedagogiku a zistili, že tento pohľad na dieťa je nám veľmi blízky a prirodzený. Začali sme s deťmi navštevovať montessoriovskú herňu a naše predstavy o vzdelávaní detí sa menili. Úplne nás nadchol iný pohľad na dieťa, snaha rešpektovať a využívať jeho potenciál, záujem a senzitívne obdobia. O dva roky neskôr sme sa zúčastnili na konferencii o domácom vzdelávaní a boli sme presvedčení, že toto je najlepšia cesta aj pre nás. Kým sme so školou vôbec začali, pripojili sme sa k skupinke domškolákov a zúčastňovali sme sa na rôznych exkurziách, prednáškach, navštevovali sme spolu múzeá a výstavy, a hlavne ma tieto mamy veľmi inšpirovali. Zažila som, ako sú ich deti iné. Zodpovednejšie, zdvorilejšie, zvedavejšie ako iné deti, no hlavne mali nádherný vzťah s rodičmi a súrodencami.

 

Hlavným dôvodom domáceho vzdelávania však bolo, že milujeme tráviť čas s deťmi. Túžili sme byť s nimi čo najviac, formovať ich hodnoty, zdieľať s nimi náš vzťah s Bohom v každej situácii, zjavovať im lásku a starostlivosť Otca, koľko sa dá. A uvedomili sme si, že čas po vyučovaní alebo krúžkoch prerušovaný úlohami a povinnosťami do školy nebude stačiť. Vnímame potrebu viac učiť deti žiť v rodine, ako v umelo vytvorenom kolektíve rovesníkov, pomáhať im riešiť konflikty a efektívne sa vedieť dohodnúť, všímať si a rešpektovať potreby iných a zažívať rôzne priateľské vzťahy aj s dospelákmi. 

 

A toto všetko nám domáce vzdelávanie umožňuje. Obrovskou výhodou je spôsob, akým sa môžeme učiť, čas, kedy sa chceme učiť a v akom poradí. Učíme sa rozhovorom pri raňajkách, pri varení, počas túry. Veľmi potrebné je moje nadšenie, ja učivo neprednášam, ale hľadáme odpovede spolu, čítame v encyklopédiách a hlavne žasneme. Žasneme nad tým, ako Boh geniálne stvoril svet a ako všetko funguje. Deti to naozaj tak zaujíma, že sa tomu môžeme do hĺbky venovať.

 

Niekedy vstanem unavená po častom dojčení v noci a nemám dosť síl na vážne učenie alebo ma menšie deti potrebujú viac. Vtedy ponúknem deťom niektorú z vedomostných hier alebo si celý deň čítame. A aj keď sa formálne neučíme, vždy sa v niečom zdokonaľujú vďaka veľmi podnetnému domácemu prostrediu plnému montessoriovských a iných edukačných pomôcok. Chcela by som reagovať láskavejšie a pokojnejšie v každej chvíli a dať ešte viac pozornosti a podpory každému dieťaťu, ale uvedomujem si, že nemať toľko času stráveného s deťmi, bolo by tých nezvládnutých situácií viac. Domáce vzdelávanie našu rodinu veľmi spája. Učíme to, čo žiadna škola – ako žiť skutočný, plnohodnotný život a vzťahy i ako neustále žiť v Božej prítomnosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *