ROZHOVOR (Juraj Gradoš; foto: archív Júlie Šarišskej )

Pred rokom zavalili Európu neisté informácie o víruse z Číny nazývanom Covid-19. Najväčšie viditeľné zmeny za posledný rok prežilo školstvo.

Júlia Šarišská (45), rodáčka z Ďačova, bola nedávno poverená riadením Spojenej školy bl. biskupa Gojdiča. Predtým pôsobila ako riaditeľka CZŠ v Tichom Potoku a neskôr ako učiteľka a riaditeľka CZŠ s materskou školou bl. Petra Pavla Gojdiča v Prešove. Je vydatá a má tri deti.

Pani riaditeľka, o slovenskom školstve sa všeobecne vraví, že je na okraji verejného záujmu, zastarané a poddimenzované. Potvrdil to, podľa vás, aj posledný rok poznačený pandémiou?

Z každej strany počúvame kritiku na to, aké je slovenské školstvo zastarané. Významne sa znížila vážnosť, úcta, rešpekt a autorita učiteľského povolania. Školstvo nie je stredobodom záujmu. Podfinancovanie školstva, status učiteľa v dnešnej spoločnosti, znížené nároky na vedomosti a schopnosti žiakov, neustála reforma školstva, výchova v rodinách, ktorá má sklony k akejsi prehnanej ochrane detí v zmysle nezaťažovať ich, urobiť čo najviac za nich… To všetko má dlhoročný negatívny dosah na výchovu a vzdelávanie. Neuvedomujeme si, že školstvo je zárodkom našej budúcnosti. Na druhej strane, mnohí žiaci ani nie sú motivovaní učiť sa, pretože vzdelanie nie je vo veľkej časti našej spoločnosti považované za hodnotu. Pandémia k tomu ešte viac prispela.

Ste riaditeľkou cirkevnej školy. Zasiahli zmeny vo vzdelávaní rovnako cirkevné, ako aj štátne školy?

Zasiahlo to rovnako všetky školy. Bolo to niečo nepredvídané, na čo školy neboli ani nie sú pripravené. Je to čas, keď neviete, čo bude, ako prebehne polrok, maturity a iné aktivity. Je to zvláštne obdobie pre všetky typy škôl ─ neistota, priam dennodenne sa meniace pravidlá, usmernenia a odporúčania. Zodpovednosť sa presunula na zriaďovateľov a do veľkej miery na riaditeľov. Táto pandémia veľmi ovplyvní vzdelanie a školstvo celkovo.

Veľa škôl prešlo ešte pred lockdownom na dištančné štúdium. Niekedy ani sami rodičia nevedia, čo to vlastne je. Vysvetlíte to?

Dištančné vzdelávanie školský zákon definuje ako diaľkové vzdelávanie prostredníctvom korešpondencie, telekomunikačných médií a iných prostriedkov, pri ktorých spravidla nedochádza k priamym kontaktom medzi pedagogickým zamestnancom a študujúcim žiakom. Je to vzdelávanie, keď učiteľ a žiak nie sú v jednej miestnosti a vzdelávanie je poskytované na diaľku.

Ste aj pedagóg. Čo je pre učiteľa pri tejto forme vzdelávania najťažšie?

Najťažšie to bolo v prvej vlne, bola to nová situácia, všetci sme hľadali najlepší spôsob, ako to zvládnuť. Ani táto situácia nie je jednoduchá, ale poučili sme sa z chýb v prvej vlne. Dištančné vzdelávanie je pre nás učiteľov ─ a istotne aj pre žiakov a ich rodičov ─ náročnejšie, žiadna technika nenahradí priamy kontakt. Pri prezenčnej výučbe má učiteľ spätnú väzbu, vidí, ako žiak reaguje, ako vníma, je schopný pomôcť mu hneď napr. názornou ukážkou, precvičovaním atď. Príprava učiteľa pri dištančnej forme je náročnejšia, veľa materiálov sme si museli vytvárať sami a prispôsobovať ich žiakom. 

Má dištančné štúdium aj nejaké pozitíva?

Mnohí žiaci sa tešia do školy, spoločnosť si začína školstvo všímať. Rodičia zistili, aké sú ich deti, čo sa týka samostatnosti. Pri dištančnej forme zohráva samoštúdium obrovskú úlohu. V skutočnosti je na žiakoch, aby sa angažovali, nemusia chodiť do školy, nie sú v triede, nemajú časový limit. Plusom je, že sa môžu naučiť efektívne využívať čas, lepšie sa pripraviť a naštudovať materiál. Niektorí žiaci sa učia ľahšie, keď nikto nesleduje ich proces učenia. Samoštúdium si vyžaduje organizáciu času a koncentráciu. S tým môžu mať problém hlavne mladší žiaci, tu musia pomôcť rodičia. 

V mnohých ohľadoch sa to podobá na domáce vzdelávanie. Aký je v tom rozdiel?

U nás na Slovensku sa žiaci prvého stupňa alebo žiaci, ktorým zdravotný stav neumožňuje vzdelávať sa v škole, môžu podľa školského zákona vzdelávať aj doma. Rozdiel je v tom, že pri domácom vzdelávaní je forma vzdelávania a systém nastavený inou formou (v blokoch, popoludní). Musí byť vypracovaný individuálny vzdelávací program a vzdelávanie žiaka zabezpečuje jeho zákonný zástupca prostredníctvom osoby, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov prvého stupňa základnej školy. 

Pri dištančnej forme sú stanovené presné pravidlá a kritériá, rozvrh, hodnotenie, žiakov učia tí istí učitelia ako v škole. Aj tu však musí rodič pomôcť svojim deťom nájsť systém pri učení a viesť ich k samostatnosti.

Covid-19 zmenil myslenie dospelých. Pár týždňov bežal školský rok normálne. Zmenilo sa aj zmýšľanie a postoje detí?

Myslím si, že áno. Deťom chýba socializácia, priamy kontakt s rovesníkmi, nemôžu robiť veci, ktoré bežne robili. Deti sú ako špongie, nasávajú veci okolo seba. Vnímajú, čo sa deje v škole, v rodinách a v okolí. Veľa sa pýtajú, hovoria, čo ich trápi, boja sa o starých rodičov. Uvediem príklad. V školskom klube nemôžu ísť všetky deti na dvor a spolu sa hrať, pretože sa nemôžu premiešavať. Mnohé deti to vnímajú, vidia svojho kamaráta z inej triedy, a nemôžu sa s ním hrať. Vidíme to na detičkách v MŠ aj ZŠ. Ak je trieda istý čas v karanténe, mali by ste vidieť ich návrat do školy, plný radosti, smiechu, nekonečného rozprávania a hrania sa.

Myslíte si, že ak sa bude pokračovať v tomto spôsobe výučby, budú žiaci vedomostne a intelektuálne na tom rovnako ako ich rovesníci pred pandémiou?

Nič nebude také ako pred pandémiou. Nároky na vedomosti a schopnosti žiakov sa rok čo rok znižujú. Čím dlhšie budú žiaci doma, tým viac im to bude chýbať, a vedomostne sú na tom horšie ako ich rovesníci.

Čo by mohli, ba priam mali urobiť rodičia, aby ich deti oproti rovesníkom spred pár rokov nezaostávali? Ako ich „vyučovať doma“?

V prvom rade im dať priestor na samostatnosť, nerobiť úlohy za nich, nechať (alebo niekedy aj donútiť) ich viac čítať, nastaviť systém a hranice, čo môžu a čo nemôžu. Z chýb sa vedia poučiť aj deti, ak im je vysvetlené, kde spravili chybu a aký je jej dôsledok (napríklad aj zlá známka). Je dôležité venovať sa deťom vo voľnom čase, rozprávať sa s nimi, kontrolovať, čo robia, stanoviť im limit na internete, nenechať ich nudiť sa.

Na záver: mnoho pedagógov aj vašej školy muselo takpovediac prekročiť svoj tieň a urobilo viac, než sa od nich očakávalo.

Áno, mnohí nielen pedagogickí, ale ja nepedagogickí zamestnanci pracujú nad rámec. Napriek chorobe, únave, vyčerpanosti a rodinným problémom učia. Veľakrát nám učitelia vypadli, keď museli zostať v karanténe, ale žiakov niekto učiť musel. Opäť to boli len kolegovia, ktorí ich zastupovali aj v čase svojho osobného voľna. Naši učitelia svojím postojom neustále ukazujú, že sú tu pre deti. Práve táto obeta posúva našu školu dopredu. Chcem sa touto cestou poďakovať všetkým pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom za ich obetavú prácu.

Viete, že…

Na základe rozhodnutia zriaďovateľa a zaradenia do siete škôl a školských zariadení vznikla 1. septembra 2020 Spojená škola bl. biskupa Gojdiča s organizačnými zložkami: CZŠ s MŠ bl. biskupa Gojdiča a Gymnázium bl. biskupa Gojdiča. Od 1. septembra 2020 je poverená jej riadením Júlia Šarišská (od 1. januára 2013 riaditeľka CZŠ s MŠ bl. Pavla Petra Gojdiča).