SLOVO NA TÉMU ( Monika Rišková; Foto: Ivana Tvrdovská )

Problematika vzdelávania detí  je jednou z výziev, ktorej v súčasnosti čelíme. Všetci sme chtiac-nechtiac okúsili „domáce vzdelávanie“. Ukazuje sa, že koncept povinnej  školskej  dochádzky by bolo lepšie nahradiť iným konceptom edukácie, a to povinným vzdelaním. Môže sa to realizovať jednak v inštitucionalizovanej forme, ale tiež napr. ako domáce (homeschooling) či komunitné vzdelávanie, ktoré viac dbá na jednotlivca a neupiera rodičom neodcudziteľné právo na vyučovanie svojich detí. Ak je domáce vzdelávanie nastavené dobre, dáva možnosť rozkvitnúť dieťaťu v každom smere.

Domáce vzdelávanie ako právo rodičov

Mnohí rodičia na Slovensku začínajú tvrdiť, že domáce vzdelávanie by už nemalo byť obmedzované štátom, ale treba nájsť nejaký model, ako tejto stále sa zväčšujúcej komunite rodičov doma vzdelávaných detí vyjsť v ústrety. Tejto problematike sa venujem osobne už viac ako dekádu.

Domáce vzdelávanie, alebo inak homeschooling, je najpôvodnejšou formou vzdelávania. Vzťah učiteľa, ktorý bol zároveň mentorom a sprievodcom svojho zverenca za vzdelaním, nájdeme už v dávnych časoch starovekého Grécka či Ríma. Aj v stredoveku bol osobný prístup k žiakovi považovaný za kľúčový. Ale čo to vlastne je? Domáce vzdelávanie je spôsob vzdelávania detí bez účasti na vzdelávaní v škole. Rodič alebo učiteľ vzdeláva svojho žiaka doma buď samotného, alebo v menšej komunite. Výhodou je skutočne osobný, individuálny prístup. Rodič/učiteľ má na svojho žiaka viac času, dobre pozná jeho nedostatky i silné stránky. Vie mu omnoho lepšie podať pomocnú ruku než v kvótami zviazanej triede plnej detí. Ak je úlohou vzdelávacieho systému vychovať charakterného, cnostného človeka, ktorý dokáže sám uvažovať, mať svoj vlastný rozumný názor, kriticky myslieť a nie iba memorovať fakty, potom je domáce vzdelávanie správnou cestou.

Je nespochybniteľné, že sú deti aj rodičia, ktorým domáce vzdelávanie nevyhovuje. Máme deti, ktoré majú silnú potrebu vytvárania širších sociálnych vzťahov a strádajú, ak sú vyňaté z takéhoto prostredia. Alebo tu máme rodičov, ktorí si nevedia samých seba predstaviť v úlohe učiteľa. Je tu však silná skupina ľudí, ktorým personálny prístup vyhovuje oveľa viac než bežné inštitucionálne vzdelávanie. A rodičia sú dostatočne disponovaní na to, aby mohli svoje deti vzdelávať sami, poprípade sú dostatočne zabezpečení na to, aby si mohli dovoliť súkromného učiteľa. Neexistuje dôvod, prečo by štát mal takýmto ľuďom zabraňovať v ich dobrej snahe. Nie je to kultúrno-etická ani hodnotová otázka, je to snaha pomôcť konkrétnym ľuďom tým, že štát odstráni nezmyselné prekážky, ktoré nastavil. Kresťan bude vo vzdelávaní dbať, okrem iného, na klasické vzdelanie, poznanie svojej viery, neveriaci bude hovoriť o svojej etike, ale v oboch prípadoch je to prínos väčšej slobody darovaním takejto možnosti.

Existuje názor, že niečo také by nemalo byť povolené, pretože stratíme kontrolu nad tým, ako budú vzdelané naše deti, čo môže byť v konečnom dôsledku v rozpore so základným spoločným dobrom. Netvrdím, že by nemala existovať nejaká forma kontroly vzdelávania. Vzdelávanie a vzdelanosť je naozaj celospoločenským záujmom. Štát však nemá slúžiť sám sebe, ale spoločnosti. A preto je skôr namieste otázka, ako to urobiť a kto by mal mať tieto kompetencie. Treba si uvedomiť, že nie je možné ani žiaduce klásť rovná sa medzi povinnú inštitucionálnu školskú dochádzku a medzi vzdelanosť.

Aktuálne legislatívne rámce individuálneho vzdelávania

Podľa doteraz platnej legislatívy je individuálne vzdelávanie povolené žiakom prvého stupňa základnej školy, pričom zákon rozlišuje individuálne vzdelávanie pre:

• žiaka, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole 245/2008 Z. z., §24, odsek 2, písmeno a);
• žiaka prvého stupňa základnej školy 245/2008 Z. z., §24, odsek 2, písmeno b).

O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol žiak prijatý (ďalej len „kmeňová škola“), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady ustanovené pre učiteľov prvého stupňa základnej školy.

V súvislosti so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania detí od piateho roka života sa analogicky dostala do legislatívy aj možnosť individuálneho vzdelávania pre deti predškolského veku. To môže zabezpečovať osoba s minimálne stredoškolským odborným alebo všeobecným vzdelaním.

​Pre kmeňovú školu podporujúcu individuálne vzdelávanie potom plynú zo zákona tieto povinnosti:

• je garantom kvality individuálneho vzdelávania, ktorú si rodič vyberie na základe slobodného výberu,
• plní voči individuálnemu vzdelávaniu kontrolnú funkciu,
• poskytuje deťom a rodičom potrebné učebné materiály a metodickú podporu,
• dohliada na to, aby individuálny vzdelávací program, jeho princípy a ciele boli v súlade s princípmi a cieľmi výchovy ​a vzdelávania podľa školského zákona, 
• zabezpečuje komisionálne skúšky z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok, na základe výsledkov komisionálnej skúšky  vydáva vysvedčenie.

Pre a proti

Ak zvažujete individuálne vzdelávanie pre svoje dieťa, treba si uvedomiť niekoľko skutočností, ktoré z toho vyplývajú. Úplne kľúčové je, aby v tomto rozhodnutí boli zajedno všetci zúčastnení. Teda obaja rodičia a dieťa. Rozdielny názor rodičov na formu vzdelávania alebo nespolupracujúce dieťa bývajú často zdrojom zbytočných problémov. Podstatné je tiež nastavenie pravidiel pri domácom vzdelávaní, vytvorenie nejakého fungujúceho modelu domáceho režimu, kde má miesto pevný čas na učenie, oddych, rozvíjanie vlastných záujmov aj pomoc detí v domácnosti. A pritom tieto oblasti sa môžu navzájom prelínať či jedna podporovať inú. V rodinách, kde domáce vzdelávanie funguje, sa dá napríklad pomoc v kuchyni spojiť s matematikou, keď prakticky učíme premenu jednotiek alebo  podporujeme čitateľskú gramotnosť, keď čítame návod, a podobne. Nespornou výhodou je možnosť prispôsobovať učebný plán individuálnym potrebám dieťaťa alebo jeho preferovanému učebnému štýlu, možnosť využiť pri vzdelávaní špecifické metódy (napr. pri deťoch, ktoré majú nejakú poruchu učenia), rozvíjať talentové nadanie dieťaťa. Ale predovšetkým je to posilňovanie rodinných pút a spájanie vzdelávania s výchovou a odovzdávaním hodnôt v období, keď je dieťa ešte veľmi formovateľné aj zraniteľné.

Na druhej strane si musíme  uvedomiť aj to, že autorita rodiča/učiteľa je úplne ináč skúšaná v domácom vzdelávaní ako v klasickej škole. Zastávať rolu rodiča aj učiteľa súčasne prináša zvýšenú psychickú záťaž. A niekedy je veľmi náročné zladiť požiadavky domácnosti a vyučovania. A čo tiež nie je zanedbateľné, je potreba vyrovnať sa možno s nepochopením príbuzných či stratou platu jedného z rodičov.

Ako postupovať?

Ak sa rodičia rozhodnú pre domáce vzdelávanie, mali by zapísať dieťa do kmeňovej školy, ktorá deklaruje prijímanie žiakov aj na takúto formu vzdelávania. Súčasne si treba podať žiadosť o individuálne vzdelávanie, ktorej súčasťou podľa zákona je:

• kópia dokladu o vzdelaní rodiča – resp. garanta (ak rodič nespĺňa požiadavky na vzdelanie podľa zákona),
• individuálny výchovno-vzdelávací plán,
• zoznam učebných zdrojov, z ktorých sa dieťa bude učiť,
• popis materiálnych podmienok na vzdelávanie.

Téma domáceho vzdelávania žiakov začína opätovne rezonovať aj v stredoeurópskom priestore v súvislosti s pandémiou Covid-19. Prítomné sú úsilia posilniť daný inštitút. V rámci legislatívnych zmien u nás je pripravený návrh novely, ktorý by mal v krátkom čase povoliť individuálne vzdelávanie aj na druhom stupni základných škôl a zjednodušiť podmienky na domáce vzdelávanie.

PRÍLOHA:

Prehľad individuálne vzdelávaní žiaci v SR podľa CVTI SR:

Prehľad približných počtov individuálne vzdelávaných  žiakov v iných štátoch: