SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: flickr.com)
Na začiatku Nového roka pápež František vo svojej homílii upriamil pozornosť na slová žehnať a nájsť, ktoré veriacim priblížil ako povzbudenie do nastávajúceho roka.
Žehnať: V Knihe Numeri Pán žiada, aby posvätní služobníci žehnali jeho ľud: „Budete požehnávať izraelských synov; poviete im: ,Nech ťa žehná Pán.‘“ (Nm 6, 23 – 24) Nejde o nejakú zbožnú výzvu, je to presná žiadosť. A je dôležité, aby aj dnes kňazi požehnávali Boží ľud, a to neúnavne; a tiež to, aby všetci veriaci boli nositeľmi požehnania, aby požehnávali. Pán vie, že potrebujeme požehnanie: prvú vec, ktorú Boh urobil po tom, ako stvoril svet, bolo požehnanie, dobrorečenie všetkému stvorenému aj nám. Ale teraz v Božom Synovi neprijímame len slová požehnania, ale samotné požehnanie: tým požehnaním od Otca je Ježiš. V ňom nás, ako hovorí sv. Pavol, Otec požehnáva „všetkým požehnaním“ (porov. Ef 1, 3). Zakaždým keď otvoríme srdce Ježišovi, vstupuje Božie požehnanie do nášho života.
Dnes oslavujeme Božieho Syna, požehnaného zo svojej podstaty, ktorý k nám prichádza skrze Matku, požehnanú skrze milosť. Mária nám takto prináša požehnanie od Boha. Kde je ona, tam prichádza Ježiš. Preto ju potrebujeme prijať tak, ako to urobila sv. Alžbeta, ktorá hneď po jej privítaní vo svojom dome rozpoznala požehnanie a povedala: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života!“ (Lk 1, 42) Keď urobíme miesto pre Máriu, budeme požehnaní, a zároveň sa naučíme požehnávať. Panna Mária totiž učí, že požehnanie sa prijíma preto, aby bolo darované. Ona, ktorá je požehnaná, sa stala požehnaním pre všetkých, ktorých stretla: pre Alžbetu, pre mladomanželov v Káne Galilejskej, pre apoštolov vo večeradle… Aj my sme povolaní požehnávať, dobrorečiť v Božom mene. Svet je vážne zamorený zlorečením a zlým zmýšľaním o druhých, o spoločnosti, o sebe samých. No ohováranie prináša skazu, všetko ničí, zatiaľ čo požehnanie obnovuje, dáva silu na nový začiatok každý deň. Prosme Božiu Matku o milosť byť pre druhých radostnými nositeľmi Božieho požehnania, ako je ona pre nás.
Nájsť: Evanjelium hovorí, že pastieri „našli Máriu a Jozefa i dieťa“ (Lk 1, 16). Nenašli zázračné a veľkolepé znamenia, ale jednoduchú rodinku. V nej však skutočne našli Boha, ktorý je veľkosť v maličkostiach, sila v nežnosti. Ale ako mohli pastieri nájsť toto nenápadné znamenie? Boli povolaní anjelom. Ani my by sme nenašli Boha, keby sme neboli povolaní milosťou. Našli sme ho, no nesmieme ho stratiť z očí. Pána totiž nenachádzame iba raz a navždy, ale treba ho nachádzať každý deň. A čo sme povolaní nájsť na začiatku roka? Bolo by krásne nájsť si čas na niekoho. Čas je tým bohatstvom, ktoré máme všetci, ale na ktoré sme skúpi, lebo ho chceme využiť iba pre seba. Treba prosiť o milosť nájsť si čas – čas na Boha a na blížneho: na toho, kto je sám, na toho, kto trpí, na toho, kto potrebuje vypočutie a starostlivosť. Ak si nájdeme čas na darovanie, budeme žasnúci a šťastní tak ako pastieri.
Panna Mária, ktorá priniesla Boha v čase, nech nám pomáha darovať náš čas. Svätá Božia Matka, tebe zasväcujeme tento nový rok. Ty, ktorá vieš všetko zachovávať v srdci, vezmi si nás do starostlivosti. Požehnávaj náš čas a uč nás nachádzať si čas na Boha a na druhých. My ťa s radosťou a dôverou vzývame: Svätá Bohorodička! Nech sa tak stane. (z homílie 1. januára 2021)
„Mária nie je len mostom medzi nami a Bohom, ona znamená viac: je cestou, ktorú Boh prešiel, aby dorazil k nám, a cestou, ktorú musíme prejsť i my, aby sme dorazili k nemu.“ (pápež František)
