Dvaja ľudia… (Lk 18, 10)

( Peter Komanický ) Bol ma navštíviť môj priateľ kňaz Artur z Poľska. Keď odchádzal, na batožinu v kufri auta si položil malý červený plecniak s dokladmi a značne veľkou hotovosťou na nákup pre farnosť. Po odchode neprešla ani polhodina a výrazne zúfalý Artur bol späť. Po piatich kilometroch zistil, že nemá poriadne zavreté dvere na kufri auta, a keď zastavil, aby to napravil, všimol si, že plecniak je preč. Na polícii nález nikto nehlásil, a tak mi napadla už len jedna vec: sadnúť s Arturom do auta a na trase, ktorou išiel, batoh pohľadať. Na hlavnej ulici mesta mal svoj program spolok Hare Krišna. Prechádzajúc okolo mi padol zrak na červený plecniak na mieste, kde mali položené svoje veci. Jeden z členov potvrdil, že videl, ako batoh vypadol z auta, a tak ho odložil a bez váhania ho šťastnému majiteľovi vrátil. Tu som sa stal svedkom nečakanej scény: katolícky kňaz v čiernej sutane objímal mladého nálezcu oblečeného do oranžového odevu hinduistického mnícha. Ten vzápätí odmietol akékoľvek nálezné. „Bože, buď milostivý mne hriešnemu, že nie som ako ostatní ľudia.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *