SLOVO NA ÚVOD (Juraj Gradoš)
Každý človek seje v nádeji na ovocie svojej práce. Pre seba. Boh, ktorý je vzorom správania každej rozumnej bytosti, však očakáva ovocie svojej námahy nie pre seba, ale pre svoje deti – pre nás. Zďaleka sa mu teda v tomto málo podobáme. Takúto činnosť označujeme slovným spojením dobrý skutok.
S dobrými skutkami je to však trocha komplikovanejšie. Často si myslíme, že ich robíme my. Klameme sa. Otcom a zdrojom každého dobrého skutku je jedine Boh. On pre nás, svoje deti, pripravil množstvo dobrých skutkov, ktorými skrášľuje naše životy tým, že ich vypĺňame. Sú skryté v čase i priestore nášho života. Jedny sú určené nám, druhé našim bratom a sestrám.
Budem trocha osobný. Do môjho života pripravil Boh veľa dobrých skutkov, ktoré ako verím, pomohli zlepšiť život ľudí okolo mňa. Ani som si neuvedomoval, čo robím. Bol som ako dieťa, ktoré hľadá poklad určený inému. Jeho nájdenie a doručenie správnemu adresátovi mi spôsobovalo radosť a pokoj na duši. Bohu vďaka za každý takýto okamih. V poslednom úvodníku som vás vtiahol do svojho súkromia cez Covid-19. Boli to jedny z najhorších okamihov môjho života. Bol som bezmocný. Bol som bezradný. Cítil som sa osamotený, opustený. Ale v podstate som bol oklamaný. Práve v týchto ťažkých okamihoch som sa dostal na opačnú stranu dobrého skutku. A nie jedného. Spoznal som, aké to je, keď niekto robí dobrý skutok vám. Neznámi, zamaskovaní v skafandroch, nepoznaní. Bol som slabý a oni boli mojou silou. Boli tým, čo som potreboval. Boli mojimi blížnymi, blízkymi, mojou rodinou. A za to som im vďačný. Za každý kúsok jedla, ktoré som mohol zjesť, za každý hlt vody, ktorej som sa mohol napiť, za každú modlitbu, ktorú vyslovili za mňa, za každé slovo a podanú pomocnú ruku, ktorými ma dvíhali zo smrti k životu. Pre toto bol tento čas pre mňa časom žatvy. Dostal som podiel z úrody dobrých skutkov.
Lenže toto nie je iba o Covide-19. Je to o jednom úžasnom spojení dvoch bytostí – Boha Otca a mňa alebo teba, jeho dieťaťa. Toto spojenie, vzájomné spoznávanie sa ma v tomto čase Vianoc stále viac a viac prekvapuje. „S nami Boh“ tak dostáva nový náboj. Je to oznámenie o spojení s Otcom. Oznámenie, že nikdy nie sme sami, nikdy bezmocní, nikdy opustení. Že s nami je ten, ktorý je mocný a svätý. Náš Otec.
Skrze toto spojenie sa tak aj my stávame mocnými a svätými. Stávame sa účastnými na Božom živote, na jeho ovocí. Nie je nič vzácnejšie, ako si zachovať takýto život. Život s Bohom a v Bohu, ktorý nás neustále prekvapuje. A tak tento čas na konci roka je časom žatvy – časom zbierania ovocia zjednotenia sa s Otcom.
