SLOVO O IKONE (Milan Gábor; foto: archív Gréckokatolíckej archieparchie)
Spomedzi ikon Presvätej Bohorodičky sú najrozšírenejšie tie, ktoré ju stvárňujú s dieťaťom Kristom sediacom v jej náručí, na ktorého ukazuje rukou. Takýto typ zobrazenia Božej Matky sa nazýva Hodigitria, čo sa dá preložiť ako Tá, ktorá ukazuje cestu – Vodkyňa. Takou je aj klokočovská ikona Bohorodičky.
Pôvodná klokočovská ikona, ktorá v roku 1670 slzila, bola súčasťou dreveného ikonostasu z prvej polovice 17. storočia. Nachádzala sa v prvom, tzv. miestnom rade ikonostasu. Neskoršie kópie presne kopírujú typ aj detaily ikony. Klokočovská ikona Bohorodičky, ktorá sa v súčasnosti nachádza v ľavej časti chrámovej lode klokočovskej cerkvi, je realizovaná technikou olejomaľby na plátne realistickým spôsobom, ovplyvneným západným výtvarným umením. Ikona nezobrazuje Bohorodičku v celej postave, ale len po pás, s Kristom sediacim v jej náručí, ktorého si pridržiava ľavicou. Pravá ruka Bohorodičky ukazuje na Krista, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 6) Božia Matka je odetá v tradičnom odeve, a to v modrej tunike, cez ktorú má prehodený maforion – tmavočervený (bordový) plášť, ktorý jej prikrýva aj hlavu. Na ikone chýbajú panenské hviezdy, aj keď na čele Bohorodičky je pod korunou čiastočne viditeľná na modrom čepci spodná časť kríža, možno ako náhrada štylizovanej panenskej hviezdy. Na pravom ramene Bohorodičky je − nevedno prečo − namiesto hviezdy namaľovaný akýsi pás na spôsob lemovky, s akým sa pri ikonách Bohorodičky nestretávame. Ak si ikonu Bohorodičky z Klokočova porovnáme s kópiou klokočovskej ikony v gréckokatolíckom Katedrálnom chráme Povýšenia sv. Kríža v Užhorode, zistíme, že v prípade užhorodskej ikony je na ramene znázornená panenská hviezda podobne, ako aj na kópii putovnej klokočovskej ikony Bohorodičky či súčasnej ikone vyhotovenej pre veriacich Pravoslávnej cirkvi. Taktiež ikona v Užhorode má okolo hláv Krista a Bohorodičky tradičný kruhový nimbus a nie lúče ako ikona v Klokočove. Kristus sediaci na ľavej ruke Bohorodičky žehná pravicou a v ľavici drží zvitok. Tento symbolický detail, s akým sa stretávame aj v starších ikonách, poukazuje na skutočnosť, že Boh – Stvoriteľ sveta, ktorý v Starom zákone nebol viditeľný, ale iba prítomný prostredníctvom hlasu, je ten istý Boh, ktorý sa vtelil: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ (Jn 1, 14) Kristus je odetý v bielom chitóne, cez ktorý má prehodený vrchný plášť zlatistého odtieňu – himation. V drieku je prepásaný pásom, ktorý je v strede zviazaný na spôsob mašle. Tento prvok sa v ikonách Karpatskej oblasti, t. j. v regióne severovýchodného Slovenska, juhovýchodného Poľska, západnej Ukrajiny a severovýchodného Maďarska objavuje od 17. storočia.
Odhliadnuc od toho, ako asi vyzerala pôvodná ikona zo 17. storočia či ako sú prezentované jednotlivé kópie ikony, to, čo je dôležité, je vedomie toho, že Božia Matka bdie nad svojimi duchovnými deťmi a vie o našich starostiach a trápeniach, orodujúc za nás u svojho Syna. „Tebe, láskavá Vládkyňa, Bohorodička, prinášame pieseň vďaky a chvály. Viac než slová prihovárajú sa k nám tvoje slzy; nachádzame v nich posilu, útechu i odvahu. Zastávaj sa svojho ľudu, aby ti mohol stále spievať: Raduj sa, Matka plačúca, ale neopúšťajúca!“ (Prvý kondak z Akatistu ku klokočovskej ikone Bohorodičky)
