SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: flickr.com)
Svätý Otec vo svojom nedeľňajšom príhovore pred modlitbou Anjel Pána priblížil veriacim, čo znamená dávať to, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.
Evanjelium na dnešnú nedeľu (Mt 22, 15 – 21) nám ukazuje Ježiša v konfrontácii s pokrytectvom svojich neprajníkov. Tí mu skladajú mnohé komplimenty. Na začiatku. No potom mu dávajú zákernú otázku, aby ho uviedli do ťažkostí a zdiskreditovali ho pred ľuďmi. Pýtajú sa ho: „Slobodno platiť cisárovi daň či nie?“ (Mt 22, 17), t. j. či treba odvádzať dane cisárovi. V tom čase nebola v Palestíne nadvláda rímskeho impéria veľmi dobre prijímaná – to sa dá pochopiť, lebo Rimania boli okupanti –, aj z náboženských dôvodov. Pre ľud v Palestíne bol kult cisára, zdôrazňovaný i jeho vyobrazením na minciach, urážkou Boha Izraela.
Tí, ktorí Ježišovi kladú otázku, sú presvedčení, že ako odpoveď neexistuje iná alternatíva než áno alebo nie. Čakali teda, lebo si boli istí, že svojou otázkou zatlačia Ježiša do kúta a on padne do nimi nastraženého osídla. Ježiš však pozná ich zlomyseľnosť a vymaní sa z ich pasce. Žiada ich, aby mu ukázali mincu, tú ktorou sa platia dane, príspevok cisárovi; vezme ju do rúk a pýta sa ich, čí obraz je na nej. Odpovedajú mu, že je to podobizeň cisára, teda imperátora. Ježiš im teda odpovedá: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22, 21)
Svojou odpoveďou sa Ježiš dostáva ďalej za danú polemiku. Ježiš ide vždy ďalej. Na jednej strane uznáva, že treba platiť dane cisárovi – platí to aj pre nás, dane treba platiť –, lebo obraz na minci je cisárov; ale oveľa viac pripomína, že každá bytosť v sebe nosí iný obraz – nosíme ho v srdci, v duši –: obraz Boha; takže voči nemu a iba voči nemu sme dlžníkmi za našu existenciu, za náš život. V tomto Ježišovom výroku sa nenachádza iba kritérium rozlišovania medzi politickou a náboženskou sférou, ale objavujú sa aj jasné usmernenia pre poslanie veriacich všetkých čias, aj tých našich dnešných. Platiť dane je povinnosť občanov, tak ako aj dodržiavanie spravodlivých zákonov štátu. Zároveň je nevyhnutné priznávať prvenstvo Boha v ľudskom živote a v dejinách, rešpektujúc právo Boha na to, čo mu patrí.
Z tohto pochádza poslanie Cirkvi a kresťanov: hovoriť o Bohu a svedčiť o ňom mužom a ženám v každom čase. Každý z nás je sviatosťou krstu povolaný byť aktívne prítomný v spoločnosti, povzbudzovať ju evanjeliom a životodarnou miazgou Svätého Ducha. Ide o nasadenie sa do toho v pokore a zároveň s odvahou, prinášajúc osobný vklad do budovania civilizácie lásky, kde vládnu spravodlivosť a bratstvo. Najsvätejšia Panna Mária nech všetkým pomáha vyhýbať sa pokrytectvu a byť poctivými a prínosnými občanmi. Nech nás ako Kristových učeníkov podopiera v poslaní vydávať svedectvo o tom, že Boh je centrom a zmyslom života.
Po modlitbe Anjel Pána pápež František povedal aj tieto slová: „Dnes slávime Svetový deň misií, ktorý má tému Hľa, tu som, pošli mňa. Tkáči bratstva. Je to krásne slovo: tkáči. Každý kresťan je povolaný byť tkáčom bratstva. Sú nimi osobitným spôsobom misionári a misionárky – kňazi, zasvätené osoby a laici, ktorí zasievajú evanjelium na veľkom poli sveta. Modlime sa za nich a dajme im svoju konkrétnu podporu.“ (z príhovoru 18. októbra 2020)
„Každý z nás je sviatosťou krstu povolaný byť aktívne prítomný v spoločnosti, povzbudzovať ju evanjeliom a životodarnou miazgou Svätého Ducha.“ (Svätý Otec František)
